LGP Slovakia / AKTUALITY / Právne aspekty koronavírusu

Právne aspekty koronavírusu

Právne aspekty koronavírusu

Ochorenie COVID-19 všetkým prinieslo nové výzvy nie len v oblasti ochrany života a zdravia, ale aj v oblasti podnikania. Súčasná situácia prináša množstvo právnych otázok (a to aj takých, s ktorými sa bežne nestretávame), ale aj rýchlych zmien v oblasti práva a ekonomiky, ktoré je náročné na dennej báze zachytiť a zorientovať sa v nich.

Preto sme sa rozhodli vytvoriť tento portál obsahujúci odpovede na najčastejšie otázky, s ktorými sme, ako advokátska kancelária, konfrontovaní v posledných dňoch a prispieť tak k zvýšeniu právneho prehľadu v tejto neľahkej situácii.

Budeme radi ak nám poskytnete Vašu spätnú väzbu, prípadne navrhnete ďalšie modelové prípady, ktoré sa budeme snažiť zohľadniť.

Opatrenia na podporu udržania pracovných miest

Vláda SR dňa  31.03.2020 schválila nasledovné podmienky podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich následkov. V porovnaní s už schválenými opatreniami vlády SR zo dňa 14.04.2020 sa jedná o ich modifikáciu, upresnenie podmienok a zároveň o rozšírenie podpory na zmiernenie dopadov vyhlásenej mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 na zamestnanosť a trh práce. 

OPATRENIE 1: Štátny príspevok zamestnávateľom, ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva:

 

Oprávnený žiadateľ Opatrenia 1:

Zamestnávateľ (aj samostatne zárobkovo činná osoba ako zamestnávateľ) s výnimkou subjektov verejnej správy, ktorý musel svoju prevádzku zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva  ktorý udrží pracovné miesta aj počas prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzky na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu alebo výnimočného stavu

Výška podpory:

80% priemernej mzdy zamestnanca alebo vo výške ustanovenej kolektívnou zmluvou alebo inou písomnou dohodou so zástupcami zamestnancov počas celého obdobia poskytovania príspevku pod podmienkou, že pracovný pomer bude trvať. Maximálna výška príspevku pre jedného zamestnanca je EUR 1.100,-.

Na základe oznámenia MPSVaR o možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku, celková výška pomoci pre jedného žiadateľa, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO), nemôže presiahnuť 800.000 EUR (120.000 EUR ak ide o žiadateľa v odvetví rybolovu a akvakultúry, 100.000 ak ide  žiadateľa v poľnohospodárskej prvovýrobe). Pokiaľ ide o ostatné podnikateľské subjekty, maximálna výška žiadosti pre jedného žiadateľa vo výške 800.000 EUR bola zrušená, tzn. že aj veľké podniky sa môžu uchádzať o rovnakú podporu zo strany štátu.

OPATRENIE 2: Príspevok štátu samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO), ktoré museli povinne zatvoriť svoje prevádzky alebo ktorým poklesli tržby na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva: 

 

Oprávnený žiadateľ Opatrenia 2:

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), ktorá kumulatívne spĺňa nasledovné podmienky:

  • prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva alebo ktorej poklesli tržby v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu alebo výnimočného o najmenej 20 % (resp. 10 % v marci),
  • bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v období do 31.03.2020 a poistenie trvá aj po tomto dni alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
  • nemá súbežne uzatvorený pracovný pomer,
  • nemá zrušenú alebo pozastavenú živnosť.

Výška podpory:

Príspevok štátu kompenzuje pokles tržieb počas obdobia marec 2020 sumou 90 - 270 EUR v závislosti od zníženia tržieb z 10% a viac a počas obdobia apríl, máj 2020 sumou 180 - 540 EUR v závislosti od zníženia tržieb z 20% a viac.

Tržby sa porovnajú s rovnakým obdobím minulého roka.

OPATRENIE 3: Príspevok štátu zamestnávateľom zasiahnutých mimoriadnou situáciou, resp. núdzovým stavom alebo výnimočným stavom:

 

Oprávnený žiadateľ Opatrenia 3:

Zamestnávateľ s výnimkou subjektov verejnej správy, ktorý udrží pracovné miesta aj počas prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

Výška podpory:

Žiadateľ má možnosť voľby medzi nasledovnými formami príspevku na zamestnanca, ktorí nepoberá dávky sociálneho zabezpečenia (PN, OČR) alebo nečerpá dovolenku

  • úhrada náhrady mzdy zamestnanca najviac vo výške 80% jeho priemerného zárobku, najviac v sume 880 EUR mesačne, alebo
  • paušálny príspevok na náhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb v sume uvedenej v Opatrení č. 2.

Zamestnávateľ si môže vybrať len jednu z možností na celé obdobie poskytovania príspevku.

Príspevok nie je možné poskytnúť na zamestnancov, ktorí poberajú dávky sociálneho zabezpečenia (PN, OČR), alebo čerpajú dovolenku

OPATRENIE 4: Príspevok štátu vybraným skupinám fyzických osôb, ktoré v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie resp. núdzového stavu alebo výnimočného stavu nemajú žiaden príjem:

 

Oprávnený žiadateľ Opatrenia 4:

Fyzická osoba, ktorá od 13.03.2020 nemá žiaden iný príjem (z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti), ktorá je

  • samostatne zárobkovo činnou osobou a ktorá prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie svojej činnosti, alebo
  • samostatne zárobkovo činná osoba a ktorá od 13.03.2020 pozastavila oprávnenie na výkon svojej činnosti, alebo
  • v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody mimo pracovného pomeru a ktorej platnosť trvá v roku 2020, aj počas vyhlásenej mimoriadnej situácie resp. núdzového stavu alebo výnimočného stavu. 

Za príjem sa na tento účel považuje aj: starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok

Výška podpory:

Žiadateľ môže požiadať o paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti vo výške 105 EUR za mesiac marec a vo výške 210 EUR za mesiac apríl a máj 2020.

Podnik v ťažkostiach

Jednou z podmienok vzťahujúcich sa na vyššie uvedené opatrenia je, že žiadateľ nie je podnikom v ťažkostiach. 

Pre určenie tohto statusu žiadateľa je základným pravidlom, že ak je podnik v likvidácii, reštrukturalizácii alebo v konkurze, ide automaticky o podnik v ťažkostiach. 

Ak podnik existuje kratšie ako tri roky, nepovažuje sa za podnik v ťažkostiach, ak nie je v likvidácii, reštrukturalizácii alebo v konkurze.

Ak podnik existuje dlhšie ako tri roky, podnikateľ musí ďalej skúmať, v akej finančnej situácii sa podnik nachádza.

Na základe žiadosti MPSVaR došlo k vypusteniu tejto podmienky vo vzťahu k zamestnávateľom, ktorí budú žiadať o príspevky na mzdy zamestnancov. Európska komisia však neakceptovala ďalšiu požiadavku, aby o príspevok mohla žiadať aj SZČO v ťažkostiach, a tak v súčasnosti sa existencia podniku v ťažkostiach skúma iba v prípade opatrení č. 2 a 4.

Autor:

JUDr. Radoslav Varešinský, LL.M., advokát
JUDr. Mária Porubská Tökölyová, associate

Ďalšie ekonomické opatrenia

Odklad platby odvodov

Dňa 6. apríla 2020 nadobudla účinnosť novela zákona o sociálnom poistení, ktorá umožňuje zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie. 

Možnosť odkladu sa týka:

  • zamestnávateľov v časti ich odvodov za zamestnávateľa, možnosť odkladu odvodov sa teda netýka časti poistného, ktoré odvádza zamestnávateľ za zamestnanca, kde naďalej platia pôvodné termíny splatnosti,
  • povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO).

Odklad splatnosti poistného sa týka zamestnávateľov a SZČO, ktorým v dôsledku mimoriadnej situácie poklesol čistý obrat alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac

Odklad platby preddavkov na daň z príjmu

Toto opatrenie sa týka všetkých daňovníkov, ktorým v danom mesiaci klesnú tržby (resp. príjem, alebo obrat) o viac ako 40%, oproti rovnakému mesiacu minulého roka a túto skutočnosť oznámi finančnej správe formou čestného vyhlásenia. 

Opatrenie začína platiť od apríla 2020. Nezaplatené preddavky bude povinný daňovník vyrovnať v daňovom priznaní za rok 2020, teda do marca 2021.

Započítanie si doteraz neuplatnenej straty

Podnikatelia si budú môcť započítať doteraz neuplatnené straty. Toto opatrenie z prvého balíčka pomoci sa bude týkať tých podnikateľov, ktorí podávajú daňové priznanie  za  rok 2019 v čase od 1.1.2020 do 31.12.2020. Pri započítaní tejto straty sa postupuje tak, že ostáva v platnosti zákonný režim uplatňovania straty v minulosti, a len tá časť straty, ktorá nemohla byť uplatnená zákonným spôsobom vzhľadom na výšku základu dane v minulých rokoch, ostáva dnes ako možnosť jej jednorazového doumorovania. 

Firmy a SZČO si môžu odpočítať neuplatnené daňové straty za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2015 až 2018. Straty nebude možné odpočítať neobmedzene, platí tu limit odpisov do výšky milión eur.

Vrátenie daňového preplatku

Ministerstvo financií napráva to, že ak daňovník do 31. 3. podal daňové priznanie za rok 2019, mal by podľa niektorých názorov nárok na vrátenie preplatku až po skončení koronavírusu. 

Po novom, ak podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 počas obdobia pandémie, napríklad 15. apríla, a vyčísli si v ňom daňový preplatok 400 eur, správca dane mu vráti preplatok do 40 dní od konca mesiaca, v ktorom bolo daňové priznanie podané. Teda najneskôr do 10. júna.

Tomu, kto podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 ešte pred obdobím pandémie, napríklad 10. marca, daňový úrad vráti preplatok do 40 dní od 31. marca, čiže najneskôr do 10. mája.

Daň z motorových vozidiel

Podnikateľ nebude musieť počas pandémie od apríla 2020 platiť preddavky na daň z motorových vozidiel. Zaplatiť by ich mal do termínu podania daňového priznania k dani z motorových vozidiel, teda do konca januára budúceho roka. 

Ide o preddavky na daň mesačné, štvrťročné aj preddavky na daň určené správcom dane na základe žiadosti daňovníka, ak predpokladaná daň nepresiahla 700 eur alebo daňovníkovi vznikla daňová povinnosť počas zdaňovacieho obdobia, a tiež preddavky na daň inak určené správcom dane.

Odklad podania daňového priznania a zaplatenia dane

Odloženie daňových priznaní a platenie daní z príjmov za minulý rok sa uplatňuje do termínu, kým neskončí pandémia nového koronavírusu. Zákon umožňuje posun termínu podania daňového priznania až na koniec mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. V rovnakej lehote musí daňovník daň z príjmov aj zaplatiť. Zákon posúva aj ďalšie lehoty, ktoré s posúvaním daňového priznania súvisia, napríklad lehota na predkladanie vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane a podobne.

Autori:

JUDr. Radoslav Varešinský, LL.M., advokát

Opatrenia nepriamej finančnej pomoci

Odklad splácania úveru, hypotéky a istiny pre zamestnávateľov (MSP) a SZČO

Oprávnenými žiadateľmi pre odklad splácania úverov sú fyzické osoby – podnikatelia a podnikajúce právnické osoby, ktoré spĺňajú definíciu malého a stredného podniku.

Odklad splácania je bezodplatný a zakazuje sa navyšovať úver z dôvodu odkladu splácania úveru, ako aj podmieniť odklad dodatočným zabezpečením úveru. Odklad splácania úveru sa na účely registra podľa osobitného predpisu nepovažuje za omeškanie a nezhoršuje kreditnú kvalitu dlžníka.

Odklad splácania úveru sa nevzťahuje na úvery poskytnuté formou povoleného prečerpania alebo kreditnú kartu.

Veritelia sú povinní zverejniť na svojom webovom sídle a v svojich obchodných miestach informácie týkajúce sa odkladu splátok úveru. Ustanovené sú aj požiadavky na formu podávania žiadosti (písomne aj online).

Bankové záruky

Predmetné opatrenie je vo forme záruky za úver poskytnutý bankou a/alebo úhrady úrokov z úveru poskytnutého bankou.

Poskytovateľom finančnej pomoci je Ministerstvo financií SR a sprostredkovateľmi pomoci EXIMBANKA a Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. Prijímateľmi finančnej pomoci sú malé a stredné podniky. 

Záruka za úver poskytnutý bankou je záväzok ministerstva financií voči malému zamestnávateľovi, že uspokojí jeho záväzok zo zmluvy o úvere uzavretej medzi bankou a malým zamestnávateľom, ak ho malý zamestnávateľ neplní. 

Ministerstvo financií SR v súčasnej dobe intenzívne rokuje s bankami o čo najrýchlejšom čerpaní tohto typu úverov, aby pomohli podnikateľom v tejto náročnej situácii. Čoskoro vám prinesieme nové informácie.

Bonifikácia úroku

Bonifikáciu úroku možno poskytnúť malému zamestnávateľovi zo štátneho rozpočtu, ak malý zamestnávateľ udrží úroveň zamestnanosti určenú v zmluve o úvere a na konci posudzovaného obdobia nebude mať záväzky na poistnom na sociálne poistenie, na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie alebo na poistnom na povinné verejné zdravotné poistenie po lehote splatnosti voči Sociálnej poisťovni alebo zdravotnej poisťovni nad výšku určenú v zmluve o úvere.

Slovak Investment Holding (SIH) 

Banky zapojené do programu SIH budú dávať úvery malým a stredným podnikom s takzvanou SIH antikorona zárukou. 

Záruka bude vo výške 80 % úveru (pre banku maximálne na 50 % portfólia), k úveru bude patriť aj úroková dotácia najviac 4 % p. a. Malé a stredné podniky tak dostanú úvery so sadzbou orientačne od nula do dvoch percent. 

Firma môže požiadať o úver so splátkami najviac na tri až štyri roky (vrátane odkladu splácania na začiatku o 12 mesiacov) alebo o kontokorentný úver na rok až tri roky. Úver môže byť najviac do 1,18 milióna eur.

Na úvery so zárukou budú mať nárok malé a stredné podniky, teda tie, ktoré zamestnávajú najviac 250 ľudí a majú obrat do 50 miliónov eur alebo aktíva do 43 miliónov eur a ktoré majú aktivity na Slovensku.

Úvery musia súvisieť s udržaním alebo so zvýšením počtu pracovných miest, pričom musia byť novovytvorené, nemožno nimi refinancovať alebo reštrukturalizovať existujúce úvery.

SZRB a EXIMBANKA

Podnikatelia môžu žiadať o zvýhodnené úvery zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB). Finančná pomoc bude poskytovaná vo forme záruky za úver a úhrady úrokov z úveru. Od 27. apríla 2020 spúšťa špeciálny projekt na pomoc podnikateľom aj Eximbanka (EXIM).

Prijímateľmi finančnej pomoci budú malé a stredné podniky, ale aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Cieľom je, aby mohli získať dostatočné finančné prostriedky na to, aby prekonali náročné obdobie pandémie. Na získanie bezúročného úveru musia podnikatelia splniť viacero podmienok. Minimálne jeden rok udržať svoju podnikateľskú činnosť, udržať zamestnanosť a na konci obdobia nesmú mať dlhy na sociálnych a zdravotných odvodoch. 

Základné podmienky SZRB a EXIM:

  • výška úveru nesmie presiahnuť 50 % obratu za rok 2019,
  • MSP musí vykonávať činnosť minimálne jedno resp. dve účtovné obdobia,
  • SZRB bude poskytovať úvery od 10.000 € do 350.000 € a Eximbanka od 100.000 € do 500.000 €,
  • doba splatnosti úveru 3 roky,
  • odklad splácania istiny a úrokov bude 1 rok, pričom úver sa bude splácať počas zostávajúcich 24 mesiacov,
  • výška individuálnej záruky 80 % zostatku istiny úveru,
  • úroková sadzba úveru bude 4,00 % p. a. ako pevne fixovaná sadzba na celé obdobie splatnosti úveru,
  • bonifikovať sa bude celá úroková sadzba (pôjde teda o bezúročný úver, za splnenia podmienok),
  • bonifikácia úroku sa začne vyplácať až po uplynutí ročného odkladu úveru, ak MSP:
    1. počas tohto ročného odkladu úveru udrží zamestnanosť,
    2. po uplynutí tohto ročného odkladu úveru nebude mať žiadne záväzky po lehote splatnosti viac ako 1 mesiac na sociálnych a zdravotných odvodoch,

Okrem uvedených produktov ponúkajú SZRB a EXIMBANKA možnosti odkladu alebo zníženia splátok.

Autori:

JUDr. Radoslav Varešinský, LL.M., advokát

Investičné stimuly

S podporou tvorby nových pracovných miest súvisí aj pomoc podnikateľským subjektom vo forme investičnej pomoci. Hoci schéma pomoci, a teda podmienky poskytovania stimulov sú už dávno legislatívne upravené, Ministerstvo hospodárstva SR v tomto čase prišlo s výzvou adresovanou podnikateľským subjektom, ktorí plánujú svoju investíciu realizovať v najmenej rozvinutých regiónoch, aby predložili svoje investičné zámery.

V nasledujúcom období Ministerstvo hospodárstva SR plánuje smerovať investičné stimuly práve do týchto regiónov, a to prioritne vo forme daňovej úľavy. V prípade priamych dotácií na mzdy alebo na nákup investičného majetku sa bude prísne posudzovať ich opodstatnenosť. Rovnako dôležitým kritériom na poskytnutie stimulov bude nielen počet novovytvorených pracovných miest ale aj ich pridaná hodnota. Ministerstvo v tejto situácii prisľúbilo flexibilitu pri vybavovaní žiadostí o investičnú pomoc.

Autor:

JUDr. Mária Porubská Tökölyová, associate

Dočasná ochrana podnikateľov

Aktuálna situácia primäla vládu prijať niekoľko opatrení eliminujúcich ekonomické a iné dopady súvisiace so šírením ochorenia Covid-19. Jedným z výsledkov týchto opatrení je aj novela tzv. zákon “Lex Corona” účinná od 12.05.2020.

Touto novelou sa zavádza inštitút dočasnej ochrany podnikateľov. Jeho účelom je vytvorenie časovo obmedzeného rámca s nástrojmi na podporu efektívneho riešenia negatívnych následkov šírenia ochorenia Covid-19 na podnikateľov prevádzkujúcich podnik.

Podnikateľ (právnická osoba, ako aj fyzická osoba-podnikateľ) je oprávnený žiadať súd o poskytnutie dočasnej ochrany za predpokladu, že spĺňa nasledovné formálne predpoklady:

  • sídlo alebo miesto podnikania je na území Slovenskej republiky,
  • oprávnenie na podnikanie vzniklo pred 12.03.2020,
  • subjekt nie je bankou, poisťovňou, obchodníkom s cennými papiermi alebo iným subjektom, ktorý zákon vylučuje 

vyhlási splnenie nasledovných podmienok (zoradených od pomerne ľahko preukázateľných/formálnych až po tie náročnejšie):

  • vedie riadne účtovníctvo,
  • sleduje účel dočasnej ochrany,
  • neporušuje povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky listín v zákonnej lehote,
  • k 12. marcu 2020 vo vzťahu k nemu neprebiehalo exekučné konanie pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti,
  • vo vzťahu k jeho podniku, veci, právu alebo inej majetkovej hodnote patriacej k podniku nebol k 12. marcu 2020 začatý výkon záložného práva,
  • ku dňu podania žiadosti nie sú u neho dôvody na jeho zrušenie a vo vzťahu k nemu nepôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie,
  • žiadosť sa predkladá  z dôvodu značného zvýšenia počtu pohľadávok po lehote splatnosti alebo značného poklesu svojich tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019, ktoré podstatne ohrozujú prevádzkovanie podniku,
  • v kalendárnom roku 2020 nerozdelil zisk alebo iné vlastné zdroje, alebo následky takýchto úkonov odstránil,
  • v kalendárnom roku 2020 okrem opatrení smerujúcich k zmierneniu následkov šírenia ochorenia Covid-19 neurobil iné opatrenie ohrozujúce jeho finančnú stabilitu alebo jeho následky odstránil,
  • k 12.03.2020 nebol v úpadku.

Pre tento účel sa úpadkom rozumie:

  • platobná neschopnosť - dlžník nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi,
  • predlženie - dlžník má povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve v znení neskorších predpisov, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Po schválení takejto žiadosti súdom, sa podnikateľovi poskytne dočasná ochrana vydaním potvrdenia. Informáciu, že žiadateľovi bola poskytnutá dočasná ochrana, súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

Dočasná ochrana podnikateľa má najmä nasledovné účinky:

  • konanie o návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok podnikateľa podanom po 12.03.2020 sa prerušuje,
  • podnikateľ (vrátane povinných osôb v jeho mene) nie je po dobu trvania dočasnej ochrany povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok,
  • exekučné konanie začaté po 12.03.2020 voči podnikateľovi pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti sa po dobu trvania dočasnej ochrany prerušuje,
  • voči podnikateľovi nemožno začať výkon záložného práva vzťahujúceho sa na podnik, vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu patriacu k podniku,
  • proti pohľadávke, ktorá podnikateľovi vznikla po poskytnutí dočasnej ochrany, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči podnikateľovi pred poskytnutím dočasnej ochrany, ak ide o pohľadávku, ktorá patrí alebo patrila spriaznenej osobe,
  • druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s podnikateľom, odstúpiť od zmluvy alebo odoprieť plnenie z takejto zmluvy pre omeškanie podnikateľa, ktoré vzniklo v čase od 12.03.2020 do 12.05.2020 a ktorého príčinou bolo šírenie ochorenia Covid-19, ibaže by druhá zmluvná strana bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku,
  • lehoty na uplatnenie práva voči podnikateľovi (vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov) počas trvania dočasnej ochrany neplynú,
  • podnikateľ (vrátane jeho štatutárneho orgánu) nesmie rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdrojemusí sa zdržať nakladania s majetkovou podstatou podniku a s majetkom, ktorý do nej môže patriť, pokiaľ by malo ísť o podstatné zmeny v skladbe, využití alebo určení tohto majetku alebo o jeho nie zanedbateľné zmenšenie;
  • záväzky bezprostredne súvisiace so zachovaním prevádzky podniku, ktoré vznikli po poskytnutí dočasnej ochrany, je podnikateľ po dobu trvania dočasnej ochrany oprávnený uhrádzať prednostne pred skôr splatnými záväzkami

Dočasná ochrana zaniká:

  • 01.10.2020 (trvanie však môže vláda predĺžiť, a to až do 31.12.2020),
  • na vlastnú žiadosť podnikateľa,
  • rozhodnutím súdu ak na dočasnú ochranu neboli predpoklady, predpoklady na jej poskytnutie zanikli alebo podnikateľ pod dočasnou ochranou porušil povinnosti vyplývajúce z dočasnej ochrany.

S ohľadom na prax týkajúcu sa vysporiadavania záväzkov na Slovensku, potenciálne preukázanie deklarovaného splnenia podmienok (najmä neexistencie stavu platobnej neschopnosti) môže v mnohých prípadoch závisieť od hlbokej konštruktívnej interpretácie finančných vzťahov daného subjektu. Správne vyhodnotenie splnenia podmienok môže byť rozhodujúce pre obhajobu tohto subjektu v rámci súdneho konania o posudzovaní ukončenia dočasnej ochrany.

Zároveň uvádzame, že ak aj podnikateľský subjekt nespĺňa požiadavky na rozhodnutie o jeho dočasnej ochrane, stále má možnosť riešiť svoju situáciu negociáciou s veriteľmi a obchodnými partnermi, ale aj reštrukturalizáciou, konkurzným konaním, či oddlžením (v tejto súvislosti odkazujeme na naše články, ktoré sa venujú týmto inštitútom).

Autori:

JUDr. Martin Jacko, Riadiaci partner a advokát
Mgr. Martin Holý, Advokátsky koncipient

Spoločnosť v kríze

Aktuálne šírenie ochorenia Covid-19 so sebou prináša veľké riziko vzniku nepriaznivej ekonomickej situácie u mnohých spoločností, v dôsledku čoho sa tieto spoločnosti môžu dostať do tzv. krízy.

V súlade so zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov („OBZ“) je spoločnosť v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Pre tento účel sa spoločnosťou rozumie len spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akciekomanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba.

Spoločnosť je v úpadku ak je:

  • platobne neschopná - nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi alebo
  • predlžená - má povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve v znení neskorších predpisov, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Ak právnická osoba, ako aj jej štatutárny orgán, likvidátor alebo zákonný zástupca zistí, že je predĺžená, je povinná podať na seba návrh na vyhlásenie konkurzu, a to štandardne do 30 dní od kedy sa dozvedela, resp. mohla dozvedieť o tejto skutočnosti. Upozorňujeme však, že podľa aktuálnej legislatívy prijatej v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 sa táto lehota predĺžila na 60 dní ak predĺženie nastalo v čase od 12.03.2020 do 30.04.2020. Za porušenie tejto povinnosti musí povinná osoba uhradiť sankciu vo výške 12.500,- eur.

Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer jej vlastného imania (vlastné zdroje financovania) a záväzkov (cudzie zdroje financovania) predstavuje menej ako 8 ku 100.

Štatutárny orgán spoločnosti, ktorý zistil alebo s prihliadnutím na okolnosti mohol zistiť, že spoločnosť je v kríze, je povinný s odbornou starostlivosťou urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jej prekonanie.

OBZ touto právnou úpravou chráni bežných veriteľov spoločnosti, a to tým, že upravuje podmienky financovania spoločnosti. Ak totiž spoločnosť potrebuje ďalší kapitál na rozvoj, zväčša jej nie je poskytovaný cez ekvitu (ďalšie vklady), ale cez dlh (napríklad prostredníctvom úveru, prípadne iných obdobných foriem). Zámerom legislatívy nie je takémuto financovaniu brániť, ale v prípade, ak rozvoj podnikateľských aktivít v dôsledku neunesenia podnikateľského rizika nebude úspešný, prekvalifikovať ho na tzv. plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje, ktoré sa bude uspokojovať až potom, ako spoločnosť prekoná krízu.

Pod pojmom plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa rozumie úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá a ktoré je poskytnuté spoločnosti v kríze. To platí rovnako pre plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy odložená, alebo predĺžená.

Počas krízy sa plnenie považuje za nahradzujúce vlastné zdroje len vtedy, ak v čase jeho poskytnutia:

  • táto okolnosť vyplýva z poslednej zostavenej riadnej účtovnej závierky alebo mimoriadnej účtovnej závierky spoločnosti,
  • táto okolnosť by vyplynula z účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená včas, alebo
  • ten, kto plnenie poskytol vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol vedieť, že táto okolnosť by vyplynula z priebežnej účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená.

Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa považuje plnenie, ktoré poskytne:

  1. člen štatutárneho orgánu, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku, člen dozornej rady,
  2. ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
  3. tichý spoločník,
  4. osoba blízka osobám podľa písmen 1., 2. alebo 3. vyššie,
  5. osoba konajúca na účet osôb podľa písmen 1., 2. alebo 3. vyššie.

Plnením nahradzujúcim vlastné zdroje nie je:

  • plnenie alebo zábezpeka poskytnutá spoločnosti počas krízy za účelom jej prekonania podľa reštrukturalizačného plánu,
  • poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní; to neplatí, ak sú poskytnuté opakovane,
  • odklad splatnosti záväzku z dodania tovaru alebo poskytnutia služby na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov; to neplatí, ak je odklad poskytnutý spoločnosti opakovane,
  • bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti.

Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou nemožno vrátiť, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala.

Ak spoločnosť vráti plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje počas krízy (pričom za vrátenie sa považuje aj započítanie), musí sa takéto plnenie spoločnosti vrátiť naspäť a štatutári sú povinní tieto plnenia spätne vymáhať. Za spätné vrátenie plnenia spoločnosti ručia spoločne a nerozdielne všetci štatutári, ktorí vykonávali túto funkciu v čase poskytnutia plnenia v rozpore s OBZ a tiež aj tí štatutári, ktorí vykonávali túto funkciu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala.

Autori:

JUDr. Martin Jacko, Riadiaci partner a advokát
Mgr. Martin Holý, Advokátsky koncipient

Reštrukturalizácia

Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („ZKR“) v rámci svojich prevenčných ustanovení ukladá dlžníkovi nachádzajúcom sa v stave hroziaceho úpadku povinnosť prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie úpadku.

Práve aktuálna situácia spojená so šírením ochorenia Covid-19 môže byť dôvodom na vznik tak nepriaznivej ekonomickej situácie, že dlžník nebude schopný odvrátiť svoj úpadok. V takomto prípade môže dlžník svoju situáciu riešiť prostredníctvom reštrukturalizácie.

Reštrukturalizácia je osobitný druh civilného konania upravený ZKR, účelom ktorého je ekonomické ozdravenie dlžníka, ktorému sa počas reštrukturalizačného konania umožňuje pokračovať v podnikateľskej činnosti pod dozorom jeho veriteľov, súdu a správcu konkurznej podstaty.

V tejto súvislosti uvádzame, že ZKR rozlišuje nasledovné dve formy úpadku:

  • platobnú neschopnosť - dlžník nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi,
  • predlženie - dlžník má povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve v znení neskorších predpisov, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Upozorňujeme, že vyššie uvedená možnosť dlžníka riešiť svoju ekonomickú situáciu reštrukturalizáciou ho nezbavuje jeho zákonnej povinnosti podať na seba návrh na vyhlásenie konkurzu za predpokladu, že je predlžený (pre viac informácii v tejto súvislosti odkazujeme na časť, ktorá sa venuje problematike konkurzu).

Ak dlžníkovi hrozí úpadok alebo je v úpadku, môže poveriť oprávneného správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku.

Správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak:

  • dlžník je právnickou osobou, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť,
  • dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku,
  • účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka,
  • od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu uplynuli aspoň 2 roky,
  • možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a
  • v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

Ak správca reštrukturalizáciu odporučil v posudku nie staršom aj 30 dní, dlžník, ako aj veriteľ (so súhlasom dlžníka) je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie. Pre viac informácii k náležitostiam návrhu na povolenie reštrukturalizácie odkazujeme na § 112 ZKR.

Ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania, ktoré má najmä nasledovné účinky:

  • dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony,
  • pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi,
  • pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,
  • pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.

Ak sú splnené nasledovné predpoklady, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie:

  • posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti a jeho obsah je jasný a zrozumiteľný,
  • posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd,
  • posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania,
  • správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil.

Povolenie reštrukturalizácie má najmä nasledovné účinky:

  • reštrukturalizácia bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo alebo prebiehalo konkurzné konanie,
  • konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania na majetok patriaci dlžníkovi sa zastavajú,
  • súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú.

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu (na základe náhodného výberu zo správcov, ktorý majú kanceláriu zriadenú v obvode príslušného konkurzného súdu), vyzve veriteľov, aby si v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky prostredníctvom vzorov uvedených vo Vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 Z. z., a to doručením v jednom rovnopise správcovi. Na prihlášku doručenú po vyššie uvedenej lehote sa neprihliada. Súd zároveň v uvedenom uznesení určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu. Súd toto uznesenie zverejňuje v Obchodnom vestníku, pričom reštrukturalizácia sa považuje za povolenú dňom nasledujúcim po reálnom zverejnení tohto uznesenia v Obchodnom vestníku.

Následne má správca povinnosť v lehote 30 dní nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásených pohľadávok. Za predpokladu, že takúto spornosť zistí, predmetnú pohľadávku, resp. jej časť poprie. V opačnom prípade sa bude takáto pohľadávka, resp. jej časť považovať za zistenú.

Veritelia majú počas reštrukturalizácie možnosť vykonávať svoje práva prostredníctvom veriteľských orgánov (v rozsahu v akom boli ich prihlásené pohľadávky zistené), a to schôdze veriteľov (pozostávajúcej zo všetkých veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky) a veriteľského výboru (pozostávajúceho z veriteľov, ktorí boli zvolení schôdzou veriteľov).

Správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad, pričom tento dohľad musí správca vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné skončenie reštrukturalizácie. Zároveň vykonáva počas reštrukturalizácie dohľad nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov aj súd.

Samotné ozdravenie dlžníka sa vykonáva na podklade reštrukturalizačného plánu - listiny upravujúcej vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia týchto osôb, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka.

Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu a súdu dlžník. Ak návrh podával veriteľ, plán vypracuje a predkladá správca.

Plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti. Plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.

Plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu a toto uznesenie súd zverejňuje v Obchodnom vestníku.

V tejto súvislosti uvádzame, že zákonnými dôvodmi na zamietnutie plánu súdom sú najmä nasledovné skutočnosti:

  • miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok (s výnimkou podriadených pohľadávok alebo pohľadávok, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky), je nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky; to však neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s nižšou mierou uspokojenia;
  • plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok (s výnimkou podriadených pohľadávok alebo pohľadávok, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky) majú byť podľa plánu poskytované počas obdobia dlhšieho ako 5 rokov; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s dlhšou lehotou splatnosti plnení určených na uspokojenie jeho pohľadávky.

Reštrukturalizačný plán potvrdený súdom má tieto účinky:

  • ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu;
  • zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka;
  • dlžník alebo jeho preberajúca osoba nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov nezabezpečených pohľadávok do výšky ich zistených pohľadávok podľa plánu.

Následne súd zverejnení v Obchodnom vestníku uznesenie o skončení reštrukturalizácie, čím zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa prerušené súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou.

Ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči osobe uvedenej v pláne pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným. V prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi je dlžník povinný splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená.

Na záver uvádzame, že tento stav platí ku dňu jeho zverejnenia, pričom od odbornej verejnosti máme informácie o plánovaných zmenách legislatívy upravujúcej vyššie uvedenú problematiku.

Autori:

JUDr. Martin Jacko, Riadiaci partner a advokát
Mgr. Martin Holý, Advokátsky koncipient

Konkurz

Jedným (častokrát jediným) zo spôsobov riešenia nepriaznivej ekonomickej situácie právnickej osoby - dlžníka, ktorý vyústil až do stavu úpadku, je konkurzné konanie upravené zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („ZKR“). Práve takúto situáciu môžu v súčasnej dobe zapríčiniť negatívne dopady šírenia ochorenia Covid-19, ako napríklad narušenie vzťahov dlžníka s jeho obchodnými partnermi, či pokles dopytu po tovare/službách dlžníka a s tým súvisiace zníženie jeho príjmov.

Konkurzné konanie je osobitným druhom civilného konania, ktorého účelom je najmä identifikácia majetku úpadcu (dlžníka), jeho speňaženie a následné uspokojenie veriteľov úpadcu rozvrhnutím výťažku z tohto speňaženia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prevažná väčšina konkurzných konaní končí zánikom úpadcu. 

Dlžník je v úpadku, ak je: 

  • platobne neschopný - nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi alebo
  • predlžený - má povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve v znení neskorších predpisov, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Konkurzné konanie sa iniciuje návrhom na vyhlásenie konkurzu. ZKR pozná tzv. dlžnícky návrh a veriteľský návrh, a to v závislosti od toho kto tento návrh podáva na okresný súd v sídle príslušného krajského súdu.

Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu štandardne do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. V tejto súvislosti však upozorňujeme, že podľa aktuálnej legislatívy prijatej v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 sa lehota, v ktorej je dlžník povinný podať na svoj majetok návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade predĺženia, ktoré nastalo v čase od 12.03.2020 do 30.04.2020, predĺžila na 60 dní. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. V prípade porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas ZKR ukladá povinnej osobe sankciu (vo forme zmluvnej pokuty) vo výške rovnakej ako je polovica zákonom stanovenej najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť (t.j. 12.500,- eur), ktorá sa uhrádza do podstaty dlžníka.

Naopak, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka.

Navrhovateľ, či už ide o dlžníka alebo veriteľa, je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, ktorý predstavuje sumu vo výške 1.500,- eur. 

Vzhľadom na skutočnosť, že tento článok sa primárne nevenuje špecifikám iniciovania konkurzného konania, pre viac informácii k náležitostiam návrhu na vyhlásenie konkurzu odkazujeme na § 12 ZKR. Vzhľadom na pomerne komplikovanú právnu úpravu odporúčame konzultovať túto problematiku s advokátom. 

Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania, čo má za následok najmä nasledovné účinky:

  • dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony,
  • na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie,
  • na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva.

Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd najneskôr do 5 dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prípadne dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu (ak má pochybnosti o jeho majetnosti).

Za predpokladu, že sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu veriteľa proces vyhlásenia konkurzu je o niečo zložitejší. Súd v tejto súvislosti vyzve dlžníka najmä na vyjadrenie sa k návrhu, osvedčenie jeho platobnej schopnosti a predloženie podkladov a poskytnutie informácii, ktoré majú preukázať jeho platobnú schopnosť. Až keď dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť súd rozhodne o vyhlásení konkurzu na jeho majetok.

Vyhlásenie konkurzu má najmä nasledovné účinky:

  • oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu prechádza na správcu, 
  • nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné,
  • prerušujú sa všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi,
  • ma majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú,
  • na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť zabezpečovacie právo, s výnimkou prípadov stanovených v ZKR,
  • zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry,
  • proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu,
  • vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu.

Súd uznesenie o vyhlásení konkurzu zverejňuje v Obchodnom vestníku, pričom konkurz sa považuje za vyhlásený dňom nasledujúcim po reálnom zverejnení tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Dlžník sa po vyhlásení konkurzu nazýva úpadcom. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu konkurznej podstaty, ktorý bude konkurz ďalej viesť a vyzve veriteľov dlžníka, aby si v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky prostredníctvom vzorov uvedených vo Vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 Z. z., a to doručením v jednom rovnopise správcovi a v jednom rovnopise na súd. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku po uplynutí vyššie uvedenej lehoty, na prihlášku sa síce prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou a zároveň sa neprihliada ani na prípadné zabezpečovacie právo veriteľa.

Následne má správca povinnosť v lehote 30 dní nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásených pohľadávok. Za predpokladu, že takúto spornosť zistí, predmetnú pohľadávku, resp. jej časť poprie. V opačnom prípade sa bude takáto pohľadávka, resp. jej časť považovať za zistenú.

Veritelia majú počas konkurzu možnosť vykonávať svoje práva prostredníctvom veriteľských orgánov (v rozsahu v akom boli ich prihlásené pohľadávky zistené), a to schôdze veriteľov (pozostávajúcej zo všetkých veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky) a veriteľského výboru (pozostávajúceho z nezabezpečených veriteľov, ktorí boli zvolení schôdzou veriteľov).

Ako už naznačujeme vyššie, správca počas konkurzu najmä identifikuje majetok úpadcu, ktorý následne speňažuje podľa pravidiel stanovených v ZKR. V tejto súvislosti však uvádzame, že podľa legislatívy prijatej v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 je správca povinný v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 (resp. podľa novely tejto legislatívy účinnej od 12.05.2020 - v čase od 27.03.2020 do 31.05.2020) upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. V opačnom prípade bude takéto speňažovanie neplatné. 

V závere konkurzu (prípadne už aj skôr) správca rozvrhne výťažok z tohto speňaženia medzi jednotlivých veriteľov, ktorých prihlásené pohľadávky boli zistené, čím splní jeden zo základných cieľov konkurzu – uspokojiť, resp. aspoň čiastočne uspokojiť pohľadávky veriteľov úpadcu. 

Za predpokladu, že došlo k speňaženiu všetkého majetku úpadcu a rozvrhnutiu výťažku z tohto speňaženia, správca má povinnosť vykonať kroky smerujúce k zrušeniu konkurzu, vrátane podania návrhu na zrušenia konkurzu na súd, na podklade ktorého súd rozhodne o zrušení konkurzu. 

Na záver uvádzame, že tento stav platí ku dňu jeho zverejnenia, pričom od odbornej verejnosti máme informácie o plánovaných zmenách legislatívy upravujúcej vyššie uvedenú problematiku.

Autori:

JUDr. Martin Jacko, Riadiaci partner a advokát
Mgr. Martin Holý, Advokátsky koncipient

Oddlženie (osobný bankrot)

Aktuálna situácia súvisiaca so šírením ochorenia Covid-19 prináša so sebou negatívne dopady, akými sú u fyzických osôb nepodnikateľov zníženie mzdy, prípadne až strata zamestnania, resp. u fyzických osôb podnikateľov pokles dopytu po ich tovare/službách a s tým súvisiace zníženie príjmu, pričom uvedené dopady majú za následok, že takéto osoby nie sú schopné uhrádzať svoje dlhy.

Práve fyzické osoby nepodnikatelia, ako aj fyzické osoby podnikatelia sa môžu zbaviť svojich dlhov, ktoré nie sú schopní uhrádzať, a to prostredníctvom inštitútu oddlženia (hovorovo aj osobného bankrotu), ako formálneho procesu upraveného v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („ZKR“).

V tejto súvislosti však upozorňujeme, že existuje skupina pohľadávok voči dlžníkovi, ktorých sa dlžník oddlžením nezbaví. Ide o tzv. nedotknuté pohľadávky a sú nimi najmä:

  • výživné na dieťa,
  • zabezpečená pohľadávka,
  • pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním,
  • pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi,
  • peňažný trest, ktorý bol dlžníkovi uložený súdom v rámci trestného konania,
  • nepeňažné pohľadávky.

Dlžník je oprávnený sa domáhať oddlženia, za predpokladu, že splní nasledovné podmienky:

  • musí byť platobne neschopný, t.j. nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok,
  • musí byť voči nemu vedené exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie (ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň 1 rok),
  • musí mať poctivý zámer,
  • musí mať centrum hlavných záujmov v Slovenskej republike.

Osoba, ktorá má záujem o oddlženie musí ako prvé vypísať a podať Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení spolu s prílohami v Centre právnej pomoci, pričom Centrum právnej pomoci poskytne takejto osobe konzultáciu a skontroluje vyplnenú žiadosť. Celý tento proces je bezplatný. Viac informácii v tejto súvislosti nájdete na https://www.centrumpravnejpomoci.sk/sekcia/7-osobny-bankrot. 

Následne Centrum právnej pomoci rozhodne, či priznáva takejto osobe nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení. Ak áno, Centrum právnej pomoci bude túto osobu - dlžníka - zastupovať pred súdom pri rozhodovaní, či dlžník bude oddlženým, vrátane podania návrhu na oddlženie (v zmysle ZKR možno takýto návrh podať len prostredníctvom Centra právnej pomoci, resp. ním určeného advokáta).

Za predpokladu, že súd rozhodne o oddlžení dlžníka zároveň ustanoví tomuto dlžníkovi správcu konkurznej podstaty, ktorý bude ďalej viesť proces oddlženia až do jeho ukončenia (najmä bude identifikovať majetok a tento následne speňažovať a uspokojovať veriteľov dlžníka).

ZKR pozná oddlženie formou konkurzu alebo splátkového kalendára.

 

Oddlženie formou konkurzu

Pri tejto forme oddlženia nie je nutné mať majetok ani príjem. Na prípadný príjem dlžníka sa pri oddlžení konkurzom nesiaha. Pokiaľ však má dlžník nejaký majetok, musí brať na vedomie skutočnosť, že tento majetok, resp. jeho časť sa mu speňaží a dlžník oň príde. Z výťažku z takéhoto speňaženia budú následne čiastočne uhradené jeho dlhy.

Oddlženie formou konkurzu je vhodné pre dlžníkov, ktorí majú väčšie dlhy ako je ich majetok, prípadne ak nemajú žiaden majetok a majú nízky alebo žiaden príjem.

Po oddlžení touto formou sa zastavujú všetky exekučné konania, okrem výnimiek uvedených v úvode a dlžníkovi už nie je možné zrážať z príjmu žiadne peniaze. Zároveň vyhlásením takéhoto oddlženia zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Dlžník si musí byť pri tejto forme oddlženia vedomý, že Centrum právnej pomoci mu poskytne pôžičku vo výške 500,- eur na preddavok na odmenu správcu, ktorú bude dlžník povinný splácať.

 

Oddlženie formou splátkového kalendára

Táto forma oddlženia je vhodná pre dlžníkov, ktorí majú pravidelný príjem. Pri splátkovom kalendári zostáva dlžníkovi celý jeho majetok.

Podmienkou (okrem iných vyššie uvedených podmienok) je zaplatenie sumy cca 700,- eur, ktorá pozostáva z 500,- eur na preddavok na odmenu správcu a cca 200,- eur advokátovi, ktorého si môže dlžník vybrať sám alebo mu ho vyberie Centrum právnej pomoci. Dlžník pri oddlžení splátkovým kalendárom totiž musí byť zastúpený advokátom.

Ak dlžník spĺňa všetky podmienky, súd po doručení návrhu do 15 dní poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi (najdlhšie na 3 roky). 

Ustanovený správca má 45 dní odo dňa zloženia vyššie uvedeného preddavku, aby preskúmal pomery dlžníka a zostavil návrh splátkového kalendára. Splátkový kalendár sa určuje tak, aby dlžník splatil minimálne 30 % všetkých svojich dlhov do 5 rokov. Súd primerane určí koľko percent v rozpätí od 30 % do 100 % svojich nezabezpečených dlhov bude musieť dlžník uhradiť.

Rovnako, ako pri konkurze, aj pri splátkovom kalendári sa zastavujú všetky exekučné konania vedené voči dlžníkovi. Ak súd určí splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekúcií.

Na záver uvádzame, že dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr po uplynutí 10 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára.

Na záver uvádzame, že tento stav platí ku dňu jeho zverejnenia, pričom od odbornej verejnosti máme informácie o plánovaných zmenách legislatívy upravujúcej vyššie uvedenú problematiku.

Autori:

JUDr. Martin Jacko, Riadiaci partner a advokát
Mgr. Martin Holý, Advokátsky koncipient

Zmeny v Zákonníku práce účinné od 04.04.2020

Slovenský parlament schválil 02.04.2020 novelu zákonníka práce, ktorou reaguje na požiadavky na trhu práce v súvislosti s COVID-19:

Schválená zmena zákonníka práce zavádza výnimky zo všeobecne platných pravidiel, ktoré sa aplikujú na pracovné vzťahy počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní

  • Zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje. Taktiež, zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
  • Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň.
  • Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku z minulého roka, najmenej dva dni vopred. Toto obdobie môže byť skrátené so súhlasom zamestnanca
  • Ochrana proti výpovedi pre zamestnanca, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Takýto zamestnanec je chránený proti výpovedi rovnako ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného.
  • Zamestnávateľ je povinný zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko zamestnanca, ktorý sa vráti do práce po skončení izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu je. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
  • Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.

Autor:

Mag. Iur. Viera Kolláriková, advokát

Zmeny zákona o Sociálnom poistení

Krízová situácia v súvislosti s COVID-19 a vyhlásenie mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu priniesla nasledovné opatrenia:

  • Podporné obdobie v nezamestnanosti sa predlžuje o 1 mesiac, ak by uplynulo počas krízovej situácie. Podporné obdobie, ktoré uplynulo počas krízovej situácie pred účinnosťou tejto zmeny zákona, začne opätovne plynúť dňom účinnosti tejto zmeny zákona a uplynie o jeden mesiac odo dňa jej účinnosti.
  • Vláda môže na obdobie trvania krízovej situácie a na obdobie dvoch mesiacov po jej ukončení ustanoviť nariadením vlády podmienky „osobitného“ nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky jeho výplaty, dĺžku podporného obdobia a výšku dávky.
  • Počas krízovej situácie nie je možné platiť poistné v hotovosti na pobočke poisťovne. Podania v súvislosti s dávkami urobené elektronickými prostriedkami, ktoré nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom a dohoda o vyplatení dávky na účet uvedený v žiadosti nevyžaduje písomné potvrdenie.
  • V súvislosti s povolením splátok dlžného poistného nebude Sociálna poisťovňa uvádzať zvýšenie dlžných súm o úrok.
  • Nárok na ošetrovné vzniká od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti a zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti a to aj fyzickej osobe, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa, ak počas krízovej situácie uplynul mesiac,
    1. v ktorom toto dieťa dovŕšilo tretí rok veku,
    2. v ktorom toto dieťa dovŕšilo šiesty rok veku, ak ide o dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podľa osobitného predpisu,
    3. od ktorého prestalo byť dieťaťom s dlhodobo nepriaznivým stavom podľa osobitného predpisu, ak je mladšie ako šesť rokov,
    4. v ktorom toto dieťa dovŕšilo šiesty rok veku, ak bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak neuplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia príslušného orgánu, na základe ktorého bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,
    5. v ktorom uplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia príslušného orgánu, na základe ktorého bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak je toto dieťa mladšie ako šesť rokov.:

Už skôr schválené opatrenie v zákone o Sociálnom poistení účinné od 27.3.2020:

  • Zamestnancovi, ktorý bol počas krízová situácie uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška nemocenského v tomto prípade je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Autor:

Mag. Iur. Viera Kolláriková, advokát

Zmeny zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

  • V súvislosti s BOZP nie je zamestnávateľ povinný počas krízovej situácie súvisiacej s COVID-19 poučiť zamestnanca pri nástupe do zamestnania s pravidlami BOZP ak túto povinnosť objektívne nie je možné splniť; nesplnenie tejto povinnosti však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie. Je povinný oboznámiť zamestnanca ihneď, ako to bude možné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie.
  • Lehota pravidelného oboznamovania zamestnancov s pravidlami BOZP, ktorej koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočíva. Ak koniec tejto lehoty pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, považuje sa za zachovanú, ak zamestnávateľ splní oboznamovaciu povinnosť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie. To platí, ak nie je objektívne možné splniť oboznamovaciu povinnosť v pôvodnej lehote a nesplnenie oboznamovacej povinnosti v pôvodnej lehote nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie.
  • Ďalšie lehoty, ktorých koniec padne na obdobie krízovej situácie spočívajú. Ak ich koniec padne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, považuje sa za zachovanú, ak zamestnávateľ splní oboznamovaciu povinnosť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie.

Autor:

Mag. Iur. Viera Kolláriková, advokát

Zmeny v zákone o službách zamestnanosti

Schválené zmeny v zákone o službách zamestnanosti rozširujú možnosť získania príspevku projektmi na podporu udržania pracovných miest aj firmám, ktoré nie sú zapísané do registra partnerov verejného sektora a zjednodušujú celý proces podania žiadosti:

  • Splnenie podmienok pre poskytnutie príspevku v súvislosti s projektmi na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad sa preukazuje čestným vyhlásením žiadateľa. Ak nie je preukázaný opak. Ak úrad dodatočne zistí, že žiadateľ ku dňu podania žiadosti nespĺňal podmienky, je povinný vrátiť úradu poskytnutý príspevok.
  • U zamestnávateľa, ktorému sa poskytuje príspevok v rámci projektov podľa na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad a ktorý musí byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora, sa do 31. decembra 2020 povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora považuje za splnenú.

Autor:

Mag. Iur. Viera Kolláriková, advokát

Zatvorenie škôl a potreba zamestnanca ostať doma s deťmi

Zamestnanec: Má nárok na ošetrovné, ako pri opatrovaní chorého dieťaťa (OČR), ktorý sa vzťahuje na opatrovanie detí vo veku do 11 rokov. Sociálna poisťovňa zaviedla pre tento prípad nový typ žiadosti o ošetrovné – žiadosť o ošetrovné pre koronavírus. Zamestnanec pre účel získania nároku nepotrebuje potvrdenie ošetrujúceho lekára, ale nárok si uplatní priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne telefonicky alebo zaslaním vyplneného formulára prostredníctvom emailu. Podrobné informácie sú uvedené priamo na stránke Sociálnej poisťovne.

Podľa posledných zmien zákona o sociálnom poistení má rodič nárok na ošetrovné počas celej doby zatvorenia škôl. Tento príspevok si však môže nárokovať zamestnanec iba za dni, za ktoré nepoberá od zamestnávateľa mzdu. Iba jedna osoba si môže nárokovať ošetrovné a ospravedlnenú prekážku v práci vo vzťahu k jednému dieťaťu.

Zamestnávateľ: Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy. Za tento čas zamestnancovi nepatrí mzda ani náhrada mzdy.

Podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť v práci zamestnanca, ktorý vykonáva práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, okrem iných aj z dôvodov ošetrovania chorého člena rodiny a starostlivosti o dieťa mladšie ako 11 rokov. Za tento čas dohodárovi odmena ani náhrada odmeny nepatrí.

Podľa novej právnej úpravy § 250b ods. 5 Zákonníka práce je zamestnanec počas obdobia ošetrovateľstva chránený pred prepustením. Po návrate zamestnanca do zamestnania je zamestnávateľ povinný prideliť ho na pôvodnú prácu a pracovisko.

Autor:

Mag. Iur. Viera Kolláriková, advokát

Zamestnancovi nariadená karanténa

Zamestnanec: V zmysle § 144 ods. 2 Zákonníka práce prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní s tým, že zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. 

Podľa nedávnych zmien zákonov štát od 27. marca 2020 pokrýva kompenzáciu zamestnanca počas tejto pracovnej neschopnosti od prvého dňa karantény. Výška nemocenskej dávky je v tomto prípade 55% denného vymeriavacieho základu. 

Pred 27. Marcom 2020 mal zamestnanec nárok na náhradu ako pri dočasnej práceneschopnosti (PN). V zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca má zamestnanec počas nariadeného karanténneho opatrenia nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa  počas prvých 10 dní karanténneho opatrenia, a to vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch dní karantény a 55 % od štvrtého do desiateho dňa karantény (za predpokladu, že nemá príjem z uvedeného zamestnania). Od jedenásteho dňa má zamestnanec za predpokladu absencie príjmu nárok na nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. SZČO, dobrovoľne nemocensky poistené osoby a poistenci v ochrannej lehote majú nárok na nemocenské za uvedených podmienok od prvého dňa nariadeného karanténneho opatrenia.

Zamestnávateľ: V prípade nariadenej karantény zamestnanca ospravedlní zamestnávateľ v zmysle § 141 ods. 1 Zákonníka práce jeho neprítomnosť v práci počas trvania karantény. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Autor:

Mag. Iur. Viera Kolláriková, advokát

Zamestnanec a ochranné opatrenie

Zamestnanec: V prípade, ak v rámci preventívnych opatrení regionálny Úrad verejného zdravotníctva odporučí, aby zamestnanec nenastúpil na pracovisko a nevykonával prácu, zamestnanec má právo na voľbu práce z domáceho prostredia, ak to umožňuje dohodnutý druh práce a na strane zamestnávateľa neexistujú závažné prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú prácu z domu. V súlade s tým môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom rozhodnúť o čerpaní dovolenky.

Pred 4. aprílom 2020 bolo nevyhnutné získať súhlas zamestnávateľa a zamestnanca o zmene miesta výkonu práce tzv. home office.

Zamestnávateľ: Podľa § 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z iných dôvodov ako vymenúva Zákonník práce v odseku 2, a to s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy. 

Zamestnávateľ môže využiť svoju právomoc nariadiť zamestnancom čerpanie dovolenky v zmysle § 111 ods. 1 zákonníka práce, zamestnávateľ je však povinný informovať zamestnanca najmenej 7 dní vopred. Toto obdobie sa môže so súhlasom zamestnanca výnimočne skrátiť.

Pred 4. aprílom 2020 bola oznamovacia lehota na čerpanie dovolenky 14 dní.

Autor:

Mag. Iur. Viera Kolláriková, advokát

Spracúvanie osobných údajov samosprávou

Je množné aby sa obce, mestá, resp. mestské časti mohli dozvedieť od Úradu verejného zdravotníctva o ich obyvateľoch nachádzajúcich sa v karanténe alebo priamo nakazených?

Informácia o karanténe alebo nákaze obyvateľa, konkrétnej osoby z obce či mesta v spojení s presným identifikovaním tejto fyzickej osoby je osobitnou kategóriou osobných údajov, preto je nevyhnutné, aby na takéto spracúvanie tohto citlivého údaja bol zákonom (právnou normou) pre všetkých zainteresovaných daný relevantný právny základ, aby tak spracúvanie bolo od počiatku zákonné v zmysle čl. 5 zásad nariadenia GDPR a najmä zásady zákonnosti. Zákonné spracúvanie osobitnej kategórie osobných údajov (teda údaja o konkrétnej osobe, že je v karanténe, alebo nakazená) je možné vykonať len ak je splnená aspoň jedna z dodatočných podmienok pre spracúvanie podľa čl. 9 ods. 2 GDPR a zároveň je vždy nutné mať pre spracúvanie právny základ podľa čl. 6 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov. 

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. g) GDPR je potrebné, aby takéto podmienky boli stanovené vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorým sa stanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na ochranu práv a slobôd dotknutej osoby (napr. uznesenie vlády).

Na základe názoru Úradu na ochranu osobných údajov, v nadväznosti na vyhlásenú mimoriadnu situáciu, by takýmto všeobecne záväzným právnym predpisom mohol byť zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, na

základe ktorého musí byť vydané jasné, presné a pre dotknuté osoby predvídateľné konkrétne opatrenie zo strany štátu a jeho relevantnej zložky, ktorá má na to oprávnenie. Až na základe takto štátom, napríklad vládou garantovaným vyhlásením (uznesením vlády SR) a zárukami je možné, aby sa následne začali vykonávať opatrenia na nižších stupňoch riadenia, ktorých cieľom je ochrana verejného zdravia, a ktoré sú už v súčasných zákonoch inkorporované, teda pripravené na použitie v praxi. Ak takéto opatrenia príjme obec alebo mestská časť obce bez toho, aby vykonávala opatrenie vlády, domnievame sa, že sa môže jednať o prekročenie kompetencií stanovených zákonom č. 42/1994 Z. z. Takýto postup sa javí, že zároveň vykazuje znaky nesúladu s GDPR, pretože obce a mestá pred zavedením a vykonaním opatrení v praxi nedali záruky, teda negarantujú ochranu súkromia obyvateľov obce v súlade poslednou vetou s čl. 9 ods. 2 písm. g) GDPR.

Autor:

JUDr. Radoslav Varešinský, LL.M., advokát

Spracúvanie osobných údajov zamestnancov

Sú bežné prípady kedy dôjde k zisteniu infikovanej osoby na pracovisku a je v záujme ostatných zamestnancov vedieť o koho ide aby sa vedeli správať preventívne a pod.

Podľa vyhlásenia Európskeho výboru pre ochranu údajov je potrebné zatiaľ zachovávať uvedené pravidlá GDPR a domácej legislatívy.

Môže zamestnávateľ požadovať, aby návštevníci alebo zamestnanci poskytli konkrétne zdravotné informácie v kontexte COVID-19?

Uplatňovanie zásady primeranosti a minimalizácie údajov je tu obzvlášť dôležité. Zamestnávateľ by mal vyžadovať zdravotné informácie iba v rozsahu, v akom to vnútroštátne právne predpisy povoľujú.

Je zamestnávateľ oprávnený vykonávať lekárske prehliadky zamestnancov?

Odpoveď závisí od vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa zamestnania alebo zdravia a bezpečnosti. Zamestnávatelia by mali mať prístup k údajom o zdraví a spracúvať ich, iba ak si to vyžadujú ich vlastné právne povinnosti.

Môže zamestnávateľ oznámiť, že zamestnanec je infikovaný COVID-19 svojim kolegom alebo externým stranám?

Zamestnávatelia by mali informovať zamestnancov o prípadoch COVID-19 a prijať ochranné opatrenia, ale nemali by oznamovať viac informácií, ako je potrebné. V prípadoch, keď je potrebné odhaliť meno zamestnanca (-ov), ktorý sa nakazili vírusom (napr. v preventívnom kontexte) a vnútroštátne právne predpisy to umožňujú, sú dotknutí zamestnanci vopred informovaní a ich dôstojnosť a integrita je chránená.

Aké informácie spracúvané v rámci COVID-19 môžu získať zamestnávatelia? 

Zamestnávatelia môžu získať osobné informácie na plnenie svojich povinností a na organizovanie práce v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Autor:

JUDr. Radoslav Varešinský, LL.M., advokát

Všeobecné zásady bezpečnosti a ochrany na pracovisku

Aktualizácia pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci od 4. apríla 2020 je zverejnená v hornej časti stránky.

Zamestnávateľ: Podľa § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení potrebných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (vrátane informácií, organizácie a zdrojov vzdelávania a práce). Všeobecné zásady prevencie zahŕňajú elimináciu nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík, ako aj hodnotenie rizík, ktoré nemožno vylúčiť. Pri plnení týchto povinností musí zamestnávateľ posúdiť riziko, napríklad vo vzťahu k známym oblastiam koronavírusu a zrušiť služobné cesty. V prípade, že sa zamestnanec vracia z koronavírusovej zóny, môže mu v závislosti od okolností nariadiť, aby sledoval svoje zdravie do 14 dní od príchodu z oblasti alebo aby zvážil prácu z domu, aby si vzal dovolenku alebo objednal lekárske vyšetrenie. Prijatie vhodných opatrení závisí od posúdenia rizika zamestnávateľa. Pri svojom rozhodovaní sa môže riadiť opatreniami nariadenými Bezpečnostnou radou Slovenskej republiky, resp. Odporúčaniami Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstva zahraničných vecí a európskych vzťahov Slovenskej republiky a Úradom verejného zdravotníctva, ktoré sú zverejnené na ich webových stránkach.

Zamestnanec: Podľa § 12 zákona č. 124/2006 Z. z. o zdraví a bezpečnosti pri práci má zamestnanec právo odmietnuť prácu alebo opustiť pracovisko a ísť do bezpečia, ak je dôvodne presvedčený, že jeho život alebo zdravie sú okamžite a vážne ohrozené. Takáto situácia by mohla nastať, ak by sa niekto na pracovisku odôvodnene obával infekcie koronavírusom. Zároveň je povinný dodržiavať pokyny zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a spolupracovať pri ich plnení.

Autor:

Mag. Iur. Viera Kolláriková, advokát

COVID-19 a nájomné zmluvy zatvorených prevádzok

Na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR došlo k uzatvoreniu mnohých prevádzok. Táto situácia má zásadný vplyv na výpadok príjmov spoločností, pričom však budú čeliť záväzku platiť nájomné za svoje prevádzkové priestory. 

Zákonom č. 92/2020 Z.z. bola schválená ochrana nájomcov, účinná od 12.5.2020. V zmysle tohto zákonného ustanovenia nemôže prenajímateľ do 31. decembra 2020 jednostranne ukončiť nájom nehnuteľnosti, vrátane nájmu bytu alebo nebytového priestoru, pre omeškanie nájomcu s platením nájomného vrátane úhrad za plnenia obvykle spojených s nájmom splatného v období od 1. apríla 2020 do 30. júna 2020, ak omeškanie nájomcu vzniklo v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v šírení nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Tento dôvod pre vznik omeškania musí byť nájomcom dostatočne osvedčený. Iné dôvody pre ukončenie nájmu tým nie sú dotknuté.

Pre mnohých vzniká otázka, či možno uzatvorenie z dôvodu COVID-19 považovať za situáciu vis major – vyššej moci a či tým dochádza k oslobodeniu od platenia nájomného.

Väčšina nájomných zmlúv uzatvorených na obchodné účely sa spravuje Obchodným zákonníkom. Pre tých, ktorí si v nájomnej zmluve výslovne nedohodli možnosť oslobodenia od platenia nájomného v situácii zásahu vyššej moci Obchodný zákonník ochranu neposkytne. V prípade neplatenia nájomného tak nájomca môže čeliť zodpovednosti za omeškanie a zodpovednosti za prípadnú náhradu škody.

Omeškanie dlžníka (nájomcu) je v režime obchodného zákonníka založené na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. Dlžník sa v režime Obchodného zákonníka môže zbaviť zodpovednosti za omeškanie, len ak je v omeškaní z dôvodu omeškania veriteľa. Z iných dôvodov sa dlžník nemôže vyviniť zo zodpovednosti za omeškanie. Obchodný zákonník teda nepripúšťa zbavenie sa zodpovednosti za omeškanie z dôvodu vyššej moci. 

Následkom omeškania dlžníka je (a) oprávnenie veriteľa požadovať náhradu škody podľa ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, (b) oprávnenie veriteľa odstúpiť od zmluvy, ak tak ustanovuje zákon, napríklad podľa ust. § 345 alebo 346 Obchodného zákonníka, (c) oprávnenie veriteľa odstúpiť od zmluvy, ak tak ustanovuje zmluva, (d) na dlžníka prechádza podľa ust. § 368 Obchodného zákonníka nebezpečenstvo škody na veci, (e) právo veriteľa požadovať náhradu škody a (f) právo veriteľa požadovať úroky z omeškania.

V prípade súbehu nárokov, má veriteľ v zmysle § 369b Obchodného zákonníka nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom.

Zodpovednosť za škodu dlžníka je v režime Obchodného zákonníka taktiež založená na princípe objektívnej zodpovednosti, ale s možnosťou liberácie. Dlžník má možnosť preukázať, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Za takéto okolnosti sa považuje prekážka, ktorá:

  • nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti (nezávislosť),
  • ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala (neodvrátiteľnosť),
  • a že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala (nepredvídateľnosť).

Okolnosť vylučujúca zodpovednosť za škodu nemá za následok zánik záväzku. Po odpadnutí prekážky odpadne aj účinok vylučujúci zodpovednosť. Súd nemôže náhradu škody znížiť.

Vydanie Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR spĺňa vyššie uvedené podmienky, je preto nepochybne možné ho považovať za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť, ak bezprostredne (v priamej príčinnej súvislosti) bráni splneniu povinnosti.

Zmluvná pokuta býva tiež niekedy dohodnutá pre prípad omeškania. Na zmluvnú pokutu sa nevzťahujú okolnosti vylučujúce zodpovednosť uvedené pri náhrade škody. Teda aj v prípade, že existujú také okolnosti, ktoré by vylučovali zodpovednosť za škodu (Opatrenie), nemá to vplyv na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.

Dodatočná nemožnosť plnenia

V zmysle § 352 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, záväzok zanikne a nenastane zodpovednosť dlžníka ani za omeškanie, ani za vznik škody. Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR o zatvorení prevádzok sú takýmto právnym predpisom, pričom je relevantné, či boli vydané na určitú dobu alebo do odvolania, resp. je dôležité posudzovať či po odvolaní opatrení je možné záväzok splniť, alebo medzičasom došlo k jeho úplnému zániku. V prípade, že aj počas platnosti opatrení je možné záväzok splniť prostredníctvom tretej osoby, Obchodný zákonník výslovne uvádza, že v takom prípade sa záväzok považuje za splniteľný. V prípade splniteľnosti záväzku nie je dlžník oslobodený od účinkov omeškania ani zo zodpovednosti za vznik škody.

Rozpor so zásadami poctivého obchodného styku

Obchodný zákonník obsahuje v § 265 ustanovenie, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Nájomcovia by ním v rokovaní s prenajímateľom mohli argumentovať pre dosiahnutie zníženia nájmu za obdobie zatvorenia prevádzok na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR.

Aj keď toto ustanovenie poskytuje pomerne široké aplikačné možnosti, ako aj širokú možnosť pre sudcovskú úvahu, je nepravdepodobné, že by ním bolo možné dosiahnuť úplné oslobodenie od platenia nájmu. V praxi sa už v minulosti ukázalo, že niektorá zo zmluvných strán mala snahu toto ustanovenie využiť, resp. zneužiť ako kompenzáciu vlastného rizika pri obchodovaní, prípadne svoju neschopnosť, alebo nepozornosť pri uzavieraní zmlúv, napr. pri zmluvnej dohode rôznych sankcií za porušenie povinností (úrokov alebo zmluvných pokút). V takýchto prípadoch by toto ustanovenie nebolo aplikované ako prostriedok právnej ochrany, ale stalo by sa prostriedkom, ktorý by výrazne narušil právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov.

Zmluvné dojednanie o oslobodení od platenia nájomného v situácii zásahu vyššej moci

V prípade, že si zmluvné strany dohodli oslobodenie od platenia nájomného v prípade situácie vis major – vyššej moci, je tiež dôležité, ako sa vysporiadali s jej definíciou. Tá bude totiž rozhodujúca pre posúdenie, či do nej možno zahrnúť aj zatvorenie prevádzok z dôvodu COVID-19. Musia byť teda splnené nasledovné podmienky:

  • zmluva obsahuje vyššie uvedené dojednania o vyššej moci,
  • pod zmluvne definovaný prípad vyššej moci možno zahrnúť Opatrenie úradu verejného zdravotníctva SR,
  • tento prípad vyššej moci je priamou bezprostrednou príčinou neplnenia povinnosti a
  • dotknutá strana splní podmienky dohodnuté v dojednaní o vyššej moci napr. oznámi existenciu vyššej moci.

Iba pri splnení všetkých uvedených podmienok súčasne môže dôjsť k odpusteniu platenia nájmu.

Od povinnosti platiť nájom teda nemôžu byť oslobodené prevádzky, ktoré zatvorili dobrovoľne, alebo sa uzatvorili iba pre verejnosť a predmet nájmu naďalej využívajú (napr. reštaurácie, ktoré sa zmenia na výdaj stravy).

V prípade, že sa v zmluve definícia pojmu „vis major“ nenachádza, definícia vyššej moci bude odvodená od definície okolností vylučujúcich zodpovednosť za náhradu škody uvedených v § 374 Obchodného zákonníka uvedených vyššie (nezávislosť, neodvrátiteľnosť a nepredvídateľnosť). Prekážky k splneniu povinnosti môžu mať povahu prírodnej udalosti (povodeň, náhla zmena poveternostných podmienok), ale tiež prípady občianskej vojny, blokáda, uloženie sankcií, jednanie tretích osôb (prepadnutie) alebo môžu byť aj právnej povahy (napr. úradný zákaz obchodovať s určitými výrobkami v prípade epidémie). Pod udalosť vis major preto možno zaradiť aj Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR o uzatvorení všetkých maloobchodných prevádzok a všetkých prevádzok poskytujúcich služby až na výnimky z dôvodu ohrozenia verejného zdravia od 16.3.2020, ktoré bolo ďalej doplnené 17.3.2020. Rovnako však musí byť daná spojitosť medzi Opatrením úradu verejného zdravotníctva a priamou bezprostrednou príčinou neplnenia povinnosti.

Autor:

Mag. Iur. Viera Kolláriková, advokát

Zastavenie výroby alebo prevádzky a pracovné právo

Zamestnanec: V prípade, že regionálny Úrad verejného zdravotníctva nariadi zatvorenie prevádzky, v dôsledku ktorého vznikne neprideľovanie práce zamestnancovi, jedná sa o prekážku na strane zamestnávateľa. Pracovný pomer zamestnanca stále trvá a má nárok na náhradu mzdy vo výške 80% jeho priemerného zárobku. Rovnaký nárok na priemerný zárobok má zamestnanec aj vtedy, ak zamestnávateľ dočasne preruší výrobu z dôvodu nedodania výrobných komponentov (nastanú prestoje). Pred 4. aprílom 2020 mal zamestnanec nárok na 100% jeho priemernej mzdy počas prekážky na strane zamestnávateľa.

Zamestnávateľ: V prípade, že u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov je možné, že pre tento prípad s nimi uzatvorí dohodu o nižšej náhrade mzdy ako je suma vo výške priemerného mesačného zárobku. Takouto dohodou je možné dosiahnuť zákonný minimálny limit 60% zamestnancovho priemerného mesačného zárobku. 

Ak zamestnanci pracujú u zamestnávateľa so zavedeným kontom pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce, zamestnávateľ môže v súlade s dohodnutými pravidlami nariadiť zamestnancom zostať doma. Zamestnanci však budú po ukončení opatrení navyše pracovať vrámci svojho konta pracovného času.

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradnej dovolenky za prácu nadčas v súlade s § 121 ods. 3 a 4 Zákonníka práce. Zamestnanec musí s čerpaním takejto dovolenky súhlasiť.

Zamestnávateľ nemá žiadny nárok na náhradu vzniknutej škody voči regionálnemu Úradu verejného zdravotníctva ani voči nikomu ďalšiemu. Vzniknutá škoda ostane vo sfére zamestnávateľa.

Autor:

Mag. Iur. Viera Kolláriková, advokát

Opatrenia na podporu udržania pracovných miest

Vláda SR dňa  31.03.2020 schválila nasledovné podmienky podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich následkov. V porovnaní s už schválenými opatreniami vlády SR zo dňa 14.04.2020 sa jedná o ich modifikáciu, upresnenie podmienok a zároveň o rozšírenie podpory na zmiernenie dopadov vyhlásenej mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 na zamestnanosť a trh práce. 

OPATRENIE 1: Štátny príspevok zamestnávateľom, ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva:

 

Oprávnený žiadateľ Opatrenia 1:

Zamestnávateľ (aj samostatne zárobkovo činná osoba ako zamestnávateľ) s výnimkou subjektov verejnej správy, ktorý musel svoju prevádzku zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva  ktorý udrží pracovné miesta aj počas prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzky na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu alebo výnimočného stavu

Výška podpory:

80% priemernej mzdy zamestnanca alebo vo výške ustanovenej kolektívnou zmluvou alebo inou písomnou dohodou so zástupcami zamestnancov počas celého obdobia poskytovania príspevku pod podmienkou, že pracovný pomer bude trvať. Maximálna výška príspevku pre jedného zamestnanca je EUR 1.100,-.

Na základe oznámenia MPSVaR o možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku, celková výška pomoci pre jedného žiadateľa, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO), nemôže presiahnuť 800.000 EUR (120.000 EUR ak ide o žiadateľa v odvetví rybolovu a akvakultúry, 100.000 ak ide  žiadateľa v poľnohospodárskej prvovýrobe). Pokiaľ ide o ostatné podnikateľské subjekty, maximálna výška žiadosti pre jedného žiadateľa vo výške 800.000 EUR bola zrušená, tzn. že aj veľké podniky sa môžu uchádzať o rovnakú podporu zo strany štátu.

OPATRENIE 2: Príspevok štátu samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO), ktoré museli povinne zatvoriť svoje prevádzky alebo ktorým poklesli tržby na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva: 

 

Oprávnený žiadateľ Opatrenia 2:

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), ktorá kumulatívne spĺňa nasledovné podmienky:

  • prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva alebo ktorej poklesli tržby v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu alebo výnimočného o najmenej 20 % (resp. 10 % v marci),
  • bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v období do 31.03.2020 a poistenie trvá aj po tomto dni alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
  • nemá súbežne uzatvorený pracovný pomer,
  • nemá zrušenú alebo pozastavenú živnosť.

Výška podpory:

Príspevok štátu kompenzuje pokles tržieb počas obdobia marec 2020 sumou 90 - 270 EUR v závislosti od zníženia tržieb z 10% a viac a počas obdobia apríl, máj 2020 sumou 180 - 540 EUR v závislosti od zníženia tržieb z 20% a viac.

Tržby sa porovnajú s rovnakým obdobím minulého roka.

OPATRENIE 3: Príspevok štátu zamestnávateľom zasiahnutých mimoriadnou situáciou, resp. núdzovým stavom alebo výnimočným stavom:

 

Oprávnený žiadateľ Opatrenia 3:

Zamestnávateľ s výnimkou subjektov verejnej správy, ktorý udrží pracovné miesta aj počas prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

Výška podpory:

Žiadateľ má možnosť voľby medzi nasledovnými formami príspevku na zamestnanca, ktorí nepoberá dávky sociálneho zabezpečenia (PN, OČR) alebo nečerpá dovolenku

  • úhrada náhrady mzdy zamestnanca najviac vo výške 80% jeho priemerného zárobku, najviac v sume 880 EUR mesačne, alebo
  • paušálny príspevok na náhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb v sume uvedenej v Opatrení č. 2.

Zamestnávateľ si môže vybrať len jednu z možností na celé obdobie poskytovania príspevku.

Príspevok nie je možné poskytnúť na zamestnancov, ktorí poberajú dávky sociálneho zabezpečenia (PN, OČR), alebo čerpajú dovolenku

OPATRENIE 4: Príspevok štátu vybraným skupinám fyzických osôb, ktoré v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie resp. núdzového stavu alebo výnimočného stavu nemajú žiaden príjem:

 

Oprávnený žiadateľ Opatrenia 4:

Fyzická osoba, ktorá od 13.03.2020 nemá žiaden iný príjem (z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti), ktorá je

  • samostatne zárobkovo činnou osobou a ktorá prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie svojej činnosti, alebo
  • samostatne zárobkovo činná osoba a ktorá od 13.03.2020 pozastavila oprávnenie na výkon svojej činnosti, alebo
  • v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody mimo pracovného pomeru a ktorej platnosť trvá v roku 2020, aj počas vyhlásenej mimoriadnej situácie resp. núdzového stavu alebo výnimočného stavu. 

Za príjem sa na tento účel považuje aj: starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok

Výška podpory:

Žiadateľ môže požiadať o paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti vo výške 105 EUR za mesiac marec a vo výške 210 EUR za mesiac apríl a máj 2020.

Podnik v ťažkostiach

Jednou z podmienok vzťahujúcich sa na vyššie uvedené opatrenia je, že žiadateľ nie je podnikom v ťažkostiach. 

Pre určenie tohto statusu žiadateľa je základným pravidlom, že ak je podnik v likvidácii, reštrukturalizácii alebo v konkurze, ide automaticky o podnik v ťažkostiach. 

Ak podnik existuje kratšie ako tri roky, nepovažuje sa za podnik v ťažkostiach, ak nie je v likvidácii, reštrukturalizácii alebo v konkurze.

Ak podnik existuje dlhšie ako tri roky, podnikateľ musí ďalej skúmať, v akej finančnej situácii sa podnik nachádza.

Na základe žiadosti MPSVaR došlo k vypusteniu tejto podmienky vo vzťahu k zamestnávateľom, ktorí budú žiadať o príspevky na mzdy zamestnancov. Európska komisia však neakceptovala ďalšiu požiadavku, aby o príspevok mohla žiadať aj SZČO v ťažkostiach, a tak v súčasnosti sa existencia podniku v ťažkostiach skúma iba v prípade opatrení č. 2 a 4.

Autor:

Mag. Iur. Viera Kolláriková, advokát

Vyššie uvedené informácie sú aktuálne a neustále sledujeme vývoj situácie a možné zmeny.

PREHĽAD KĽÚČOVÝCH PODPORNÝCH OPATRENÍ V PRACOVNOM PRÁVE V EURÓPE V SÚVISLOSTI S KORONAVÍROM

S našimi partnermi v Európe sme vytvorili tento prehľad podporných opatrení v pracovnom práve v Európe. Poskytuje porovnanie 25 krajín (vrátane Slovenska), ktoré možno jednoducho prijať ako vec faktu, ale môže tiež viesť k inšpirácii európskych lídrov, ako ďalej postupovať.

https://www.andersentaxlegal.es/recursos/doc/portal/2020/01/09/covid-19-employment-and-labor-law-measures-andersen-europe-employment-service-li.pdf

LGP V MÉDIÁCH

K vzniknutej situácii pristupujeme zodpovedne a snažíme sa poskytovať aj právne rady pre širokú verejnosť. Môžte ich nájsť aj v uznávanom denníku Pravda - celoštátnom mienkotvornom denníku s najdlhšou tradíciou na Slovensku. V pondelok 16.3.2020 vyšiel článok, v ktorom prinášame súbor základných informácií z oblasti pracovného práva vysvetľujúc povinnosti zamestnávateľa a nároky zamestnanca v súvislosti s koronavírusom.

Ďalšie zaujímavé informácie sme Vám poskytli v článku týkajúci sa organizácie pohrebných obradov v období koronavírusu, ako aj povinnosť zdravotníckych zariadení informovať o úmrtí blízkej osoby v čase zakázaných návštev v nemocniciach, ktorý vyšiel vo štvrtok  26.3.2020.