Osobné údaje zamestnancov

Osobné údaje zamestnancov

Zo dňa: 19.11.2020

V súvislosti s celoplošným testovaním obyvateľstva Slovenskej republiky boli prijaté viaceré vládne uznesenia, napr. Uznesenie vlády č. 678/2020; 693/2020 (Uznesenia). Uvedené Uznesenia znamenajú obmedzenia slobody pohybu. Predmetné Uznesenia zakotvujú, okrem iného, výnimky pre osoby, ktoré sa preukážu potvrdením o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo certifikátom vydaným Ministerstvom zdravotníctva SR s negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19.

V tejto súvislosti je namieste otázka zákonnosti a ústavnosti povinnosti preukazovať sa výsledkom uvedených COVID-19 testov. Za účelom ochrany verejného zdravia, ako aj zdravia zamestnancov, je účelné aby sa osoby takýmito potvrdeniami preukázali aj zamestnávateľovi. 

Uznesenia boli predmetom prieskumu Úradu pre ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorý dospel, okrem iného, aj k nasledovným záverom: „Uznesenie vlády č. 678, aj 693, z pohľadu ochrany osobných údajov, nepovažujeme k dnešnému dňu za dostatočný právny základ na spracúvanie tohto údaja. Avšak vzhľadom k  bodu C.1 uznesenia vlády č. 693/2020 vnímame odporúčanie vlády, pre spresnenie povinnosti preukazovania sa negatívnym výsledkom alebo certifikátom vyhláškou, pozitívne. Vydanie uvedenej vyhlášky je nevyhnutné, a to s ohľadom na spresnenie povinnosti preukazovania sa negatívnym testom/ certifikátom uloženej uznesením vlády. Vyhláška musí ustanovovať z pohľadu spracovateľských operácií s osobnými údajmi osoby, ktoré majú preukazovanie požadovať (s ohľadom na zásadu nevyhnutnosti), osoby, ktoré sú ho povinné voči nim plniť, dokedy a na aký účel bude toto preukazovanie vykonávané.“

K predmetnej problematike sa vyjadrila aj Verejná ochrankyňa práv Slovenskej republiky, ktorej názor je nasledovný: „Po  analýze  Vyhlášky  ÚVZ  č.  16/2020  a súvisiacich  právnych  predpisov, v nadväznosti  na povinnosti osôb, ako aj prevádzkovateľov zariadení v kontexte s nariadením GDPR som dospela k záveru, že v nej stanovené povinnosti nezakladajú porušenie  základných  práv  a slobôd  v rozpore  s Ústavou  SR  a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak je jedna z výnimiek zo všeobecného zákazu vychádzania a na to nadväzujúceho zákazu vstupu do zariadení podmienená preukázaním potvrdenia o negatívnom výsledku RT-PCR testu, resp. antigénového testu, je realizácia oprávnenia nahliadnuť do takého potvrdenia menším zásahom do práva na súkromie, ako je samotný zákaz vychádzania a zákaz vstupu do zariadenia.“

Môže zamestnávateľ požadovať, aby návštevníci alebo zamestnanci poskytli konkrétne zdravotné informácie v kontexte COVID-19?

Odpoveď prináša Vyhláška  ÚVZ  č.  16/2020, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa (Vyhláška).

Vyhláška, v súlade s Uznesením, stanovuje zákaz vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa. Vyplývajúc z Uznesenia, sa vo Vyhláške rovnako stanovuje výnimka z tohto zákazu pre osoby s negatívnymi výsledkami COVID-19 testov.

Za účelom overenia, že sa na zamestnanca nevzťahuje zákaz vstupu je zamestnávateľ, mimo ustanovených výnimiek, oprávnený požadovať od zamestnanca vstupujúceho na pracovisko alebo do iných priestorov zamestnávateľa predloženie príslušného dokladu; do tohto dokladu je zamestnávateľ oprávnený nahliadnuť.

Pokiaľ však považujeme vyššie uvedené závery Úradu pre ochranu osobných údajov Slovenskej republiky za správne, musíme sa vysporiadať s touto otázkou najmä na základe ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (GDPR: všeobecné nariadenie o ochrane údajov); zákona č. 355/2007 Z. z.; resp. zákona č. 124/2006 Z. z.

V zmysle Čl. 6 ods. 1 písm. d) GDPR je spracúvanie osobných údajov zákonné iba vtedy a v takom rozsahu, keď je spracúvanie nevyhnutné, aby sa ochránili životne dôležité záujmy dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby.

V zmysle Čl. 9 GDPR je, okrem iného, zakázané spracúvanie osobných údajov, s výnimkou, že je spracúvanie potrebné pre účely preventívneho alebo pracovného lekárstva, posúdenia pracovnej spôsobilosti zamestnanca, lekárskej diagnózy, alebo spracúvanie je nevyhnutné z dôvodov verejného záujmu v oblasti verejného zdravia, ako je ochrana proti závažným cezhraničným ohrozeniam, na základe práva Únie alebo práva členského štátu, ktorým sa stanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na ochranu práv a slobôd dotknutej osoby, najmä profesijné tajomstvo.

Uplatňovanie zásady primeranosti a minimalizácie údajov je tu obzvlášť dôležité. Zamestnávateľ by mal vyžadovať zdravotné informácie iba v nevyhnutnom rozsahu.

Vychádzajúc zo znenia Vyhlášky možno vyvodiť záver, že ak sa zamestnanec nepreukáže dokladom preukazujúcim výnimku zo zákazu vstupu do priestorov, má sa za to, že táto osoba nespĺňa požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 5 zákona č. 124/2006 Z. z.

V zmysle § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. je ustanovené, že fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia. Ten istý právny predpis v zmysle § 12 ods. 2 stanovuje, že takýmto opatrením je aj zákaz alebo obmedzenie výkonu povolania u osôb chorých na prenosné ochorenie alebo podozrivých z takého ochorenia.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sú dané zákonné dôvody na to, aby zamestnávateľ získal informácie o výsledku testovania jeho zamestnancov na COVID-19. Keďže sú splnené aj podmienky, stanovené GDPR, na spracúvanie osobných údajov v tejto súvislosti (najmä ochrana života a zdravia), nie je potrebné k takémuto spracovaniu osobných údajov dávať súhlas. V prípade, že zamestnanec odoprie zamestnávateľovi nahliadnutie do takéhoto výsledku COVID-19 testu, zamestnávateľ podľa Vyhlášky, resp. vyššie uvedených právnych predpisov s vyššou právnou silou, oprávnený uplatniť zákaz vstupu na pracovisko takémuto zamestnancovi. 

Zároveň sme toho názoru, že aj v prípade možných nedostatkov Vyhlášky, tak ako ich vyjadril Úrad pre ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, je zamestnávateľ v zmysle vyššie uvedených ustanovení príslušných právnych predpisov, oprávnený k tomu, aby vyžadoval od zamestnanca nahliadnutie do výsledku testovania. V prípade, že zamestnanec uvedené odmietne, máme za to, že zamestnávateľ môže pristúpiť ku zákazu vstupu na pracovisko, ktorý bude považovaný za prijatie, zákonom predvídaného, opatrenia, ktorým zamestnávateľ predchádza ochoreniam na pracovisku, a prispieva k ochrane verejného zdravia.

Môže zamestnávateľ oznámiť, že zamestnanec je infikovaný COVID-19 svojim kolegom alebo externým stranám?

Zamestnávatelia by mali informovať zamestnancov o prípadoch COVID-19 a prijať ochranné opatrenia, ale nemali by oznamovať viac informácií, ako je potrebné. Zamestnávateľ je povinný informovať o prítomnosti infekcie zamestnanca ochorením COVID-19, podľa možností pri zachovaní anonymity infikovanej osoby. V prípadoch, keď je potrebné odhaliť meno zamestnanca (-ov), ktorý sa nakazili vírusom (napr. v preventívnom kontexte) a vnútroštátne právne predpisy to umožňujú, je potrebné vopred informovať dotknutých zamestnancov a je potrebné uplatniť zásady spracúvania osobných údajov.

Aké informácie spracúvané v rámci COVID-19 môžu získať zamestnávatelia?

V zmysle vyššie uvedeného platí, že zamestnávatelia môžu nahliadnuť do výsledkov testovania svojich zamestnancov na COVID-19 a tým pádom sa oboznámiť s informáciami a osobnými údajmi, ktoré takéto výsledky testovanie obsahujú. 

 

 

Autor:

Mgr. Tomáš Popovič, Advokátsky koncipient