LGP Slovakia / AKTUALITY / Nepriaznivá ekonomická situácia spoločnosti

Nepriaznivá ekonomická situácia spoločnosti

povinnosti a možnosti

Nepriaznivá ekonomická situácia spoločnosti

Uplynulé obdobie prinieslo všetkým nové výzvy nie len v oblasti ochrany života a zdravia, ale aj v oblasti podnikania. Mnohí podnikatelia stratili značnú časť svojich príjmov a ocitli sa v nepriaznivej ekonomickej situácii.

V článkoch nižšie sa dočítate o povinnostiach, ktoré takýmto podnikateľom ukladá zákon, ale aj možnostiam, ktoré podnikatelia môžu využiť na zlepšenie svojej situácie.

Dočasná ochrana podnikateľov

Aktuálna situácia primäla vládu prijať niekoľko opatrení eliminujúcich ekonomické a iné dopady súvisiace so šírením ochorenia Covid-19. Jedným z výsledkov týchto opatrení je aj novela tzv. zákon “Lex Corona” účinná od 12.05.2020.

Touto novelou sa zavádza inštitút dočasnej ochrany podnikateľov. Jeho účelom je vytvorenie časovo obmedzeného rámca s nástrojmi na podporu efektívneho riešenia negatívnych následkov šírenia ochorenia Covid-19 na podnikateľov prevádzkujúcich podnik.

Podnikateľ (právnická osoba, ako aj fyzická osoba-podnikateľ) je oprávnený žiadať súd o poskytnutie dočasnej ochrany za predpokladu, že spĺňa nasledovné formálne predpoklady:

  • sídlo alebo miesto podnikania je na území Slovenskej republiky,
  • oprávnenie na podnikanie vzniklo pred 12.03.2020,
  • subjekt nie je bankou, poisťovňou, obchodníkom s cennými papiermi alebo iným subjektom, ktorý zákon vylučuje 

vyhlási splnenie nasledovných podmienok (zoradených od pomerne ľahko preukázateľných/formálnych až po tie náročnejšie):

  • vedie riadne účtovníctvo,
  • sleduje účel dočasnej ochrany,
  • neporušuje povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky listín v zákonnej lehote,
  • k 12. marcu 2020 vo vzťahu k nemu neprebiehalo exekučné konanie pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti,
  • vo vzťahu k jeho podniku, veci, právu alebo inej majetkovej hodnote patriacej k podniku nebol k 12. marcu 2020 začatý výkon záložného práva,
  • ku dňu podania žiadosti nie sú u neho dôvody na jeho zrušenie a vo vzťahu k nemu nepôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie,
  • žiadosť sa predkladá  z dôvodu značného zvýšenia počtu pohľadávok po lehote splatnosti alebo značného poklesu svojich tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019, ktoré podstatne ohrozujú prevádzkovanie podniku,
  • v kalendárnom roku 2020 nerozdelil zisk alebo iné vlastné zdroje, alebo následky takýchto úkonov odstránil,
  • v kalendárnom roku 2020 okrem opatrení smerujúcich k zmierneniu následkov šírenia ochorenia Covid-19 neurobil iné opatrenie ohrozujúce jeho finančnú stabilitualebo jeho následky odstránil,
  • k 12.03.2020 nebol v úpadku.

Pre tento účel sa úpadkom rozumie:

  • platobná neschopnosť - dlžník nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi,
  • predlženie - dlžník má povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve v znení neskorších predpisov, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Po schválení takejto žiadosti súdom, sa podnikateľovi poskytne dočasná ochrana vydaním potvrdenia. Informáciu, že žiadateľovi bola poskytnutá dočasná ochrana, súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

Dočasná ochrana podnikateľa má najmä nasledovné účinky:

  • konanie o návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok podnikateľa podanom po 12.03.2020 sa prerušuje,
  • podnikateľ (vrátane povinných osôb v jeho mene) nie je po dobu trvania dočasnej ochrany povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok,
  • exekučné konanie začaté po 12.03.2020 voči podnikateľovi pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti sa po dobu trvania dočasnej ochrany prerušuje,
  • voči podnikateľovi nemožno začať výkon záložného práva vzťahujúceho sa na podnik, vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu patriacu k podniku,
  • proti pohľadávke, ktorá podnikateľovi vznikla po poskytnutí dočasnej ochrany, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči podnikateľovi pred poskytnutím dočasnej ochrany, ak ide o pohľadávku, ktorá patrí alebo patrila spriaznenej osobe,
  • druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s podnikateľom, odstúpiťod zmluvy alebo odoprieť plnenie z takejto zmluvy pre omeškanie podnikateľa, ktoré vzniklo v čase od 12.03.2020 do 12.05.2020 a ktorého príčinou bolo šírenie ochorenia Covid-19, ibaže by druhá zmluvná strana bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku,
  • lehoty na uplatnenie práva voči podnikateľovi (vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov) počas trvania dočasnej ochrany neplynú,
  • podnikateľ (vrátane jeho štatutárneho orgánu) nesmie rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje a musí sa zdržať nakladania s majetkovou podstatou podnikua s majetkom, ktorý do nej môže patriť, pokiaľ by malo ísť o podstatné zmeny v skladbe, využití alebo určení tohto majetku alebo o jeho nie zanedbateľné zmenšenie;
  • záväzky bezprostredne súvisiace so zachovaním prevádzky podniku, ktoré vznikli po poskytnutí dočasnej ochrany, je podnikateľ po dobu trvania dočasnej ochrany oprávnený uhrádzať prednostne pred skôr splatnými záväzkami

Dočasná ochrana zaniká:

  • 31.12.2020 (pôvodne to bolo 01.10.2020, vláda však dobu trvania predĺžila),
  • na vlastnú žiadosť podnikateľa,
  • rozhodnutím súdu ak na dočasnú ochranu neboli predpoklady, predpoklady na jej poskytnutie zanikli alebo podnikateľ pod dočasnou ochranou porušil povinnosti vyplývajúce z dočasnej ochrany.

S ohľadom na prax týkajúcu sa vysporiadavania záväzkov na Slovensku, potenciálne preukázanie deklarovaného splnenia podmienok (najmä neexistencie stavu platobnej neschopnosti) môže v mnohých prípadoch závisieť od hlbokej konštruktívnej interpretácie finančných vzťahov daného subjektu. Správne vyhodnotenie splnenia podmienok môže byť rozhodujúce pre obhajobu tohto subjektu v rámci súdneho konania o posudzovaní ukončenia dočasnej ochrany.

Zároveň uvádzame, že ak aj podnikateľský subjekt nespĺňa požiadavky na rozhodnutie o jeho dočasnej ochrane, stále má možnosť riešiť svoju situáciu negociáciou s veriteľmi a obchodnými partnermi, ale aj reštrukturalizácioukonkurzným konaním, či oddlžením (v tejto súvislosti odkazujeme na naše články, ktoré sa venujú týmto inštitútom).

Spoločnosť v kríze

Aktuálne šírenie ochorenia Covid-19 so sebou prináša veľké riziko vzniku nepriaznivej ekonomickej situácie u mnohých spoločností, v dôsledku čoho sa tieto spoločnosti môžu dostať do tzv. krízy.

V súlade so zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov („OBZ“) je spoločnosť v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Pre tento účel sa spoločnosťou rozumie len spoločnosť s ručením obmedzenýmakciová spoločnosťjednoduchá spoločnosť na akcie a komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba.

Spoločnosť je v úpadku ak je:

  • platobne neschopná - nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi alebo
  • predlžená - má povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve v znení neskorších predpisov, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Ak právnická osoba, ako aj jej štatutárny orgán, likvidátor alebo zákonný zástupca zistí, že je predĺžená, je povinná podať na seba návrh na vyhlásenie konkurzu, a to štandardne do 30 dní od kedy sa dozvedela, resp. mohla dozvedieť o tejto skutočnosti. Upozorňujeme však, že podľa aktuálnej legislatívy prijatej v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19sa táto lehota predĺžila na 60 dní ak predĺženie nastalo v čase od 12.03.2020 do 30.04.2020. Za porušenie tejto povinnosti musí povinná osoba uhradiť sankciu vo výške 12.500,- eur.

Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer jej vlastného imania (vlastné zdroje financovania)a záväzkov (cudzie zdroje financovania) predstavuje menej ako 8 ku 100.

Štatutárny orgán spoločnosti, ktorý zistil alebo s prihliadnutím na okolnosti mohol zistiť, že spoločnosť je v kríze, je povinný s odbornou starostlivosťou urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jej prekonanie.

OBZ touto právnou úpravou chráni bežných veriteľov spoločnosti, a to tým, že upravuje podmienky financovania spoločnosti. Ak totiž spoločnosť potrebuje ďalší kapitál na rozvoj, zväčša jej nie je poskytovaný cez ekvitu (ďalšie vklady), ale cez dlh (napríklad prostredníctvom úveru, prípadne iných obdobných foriem). Zámerom legislatívy nie je takémuto financovaniu brániť, ale v prípade, ak rozvoj podnikateľských aktivít v dôsledku neunesenia podnikateľského rizika nebude úspešný, prekvalifikovať ho na tzv. plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje, ktoré sa bude uspokojovať až potom, ako spoločnosť prekoná krízu.

Pod pojmom plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa rozumie úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá a ktoré je poskytnuté spoločnosti v kríze. To platí rovnako pre plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy odložená, alebo predĺžená.

Počas krízy sa plnenie považuje za nahradzujúce vlastné zdroje len vtedy, ak v čase jeho poskytnutia:

  • táto okolnosť vyplýva z poslednej zostavenej riadnej účtovnej závierky alebo mimoriadnej účtovnej závierky spoločnosti,
  • táto okolnosť by vyplynula z účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená včas, alebo
  • ten, kto plnenie poskytol vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol vedieť, že táto okolnosť by vyplynula z priebežnej účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená.

Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa považuje plnenie, ktoré poskytne:

  1. člen štatutárneho orgánu, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku, člen dozornej rady,
  2. ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
  3. tichý spoločník,
  4. osoba blízka osobám podľa písmen 1., 2. alebo 3. vyššie,
  5. osoba konajúca na účet osôb podľa písmen 1., 2. alebo 3. vyššie.

Plnením nahradzujúcim vlastné zdroje nie je:

  • plnenie alebo zábezpeka poskytnutá spoločnosti počas krízy za účelom jej prekonania podľa reštrukturalizačného plánu,
  • poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní; to neplatí, ak sú poskytnuté opakovane,
  • odklad splatnosti záväzku z dodania tovaru alebo poskytnutia služby na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov; to neplatí, ak je odklad poskytnutý spoločnosti opakovane,
  • bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti.

Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou nemožno vrátiť, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala.

Ak spoločnosť vráti plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje počas krízy (pričom za vrátenie sa považuje aj započítanie), musí sa takéto plnenie spoločnosti vrátiť naspäť a štatutári sú povinní tieto plnenia spätne vymáhať. Za spätné vrátenie plnenia spoločnosti ručia spoločne a nerozdielne všetci štatutári, ktorí vykonávali túto funkciu v čase poskytnutia plnenia v rozpore s OBZ a tiež aj tí štatutári, ktorí vykonávali túto funkciu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala.

Reštrukturalizácia

Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („ZKR“) v rámci svojich prevenčných ustanovení ukladá dlžníkovi nachádzajúcom sa v stave hroziaceho úpadku povinnosť prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie úpadku.

Práve aktuálna situácia spojená so šírením ochorenia Covid-19 môže byť dôvodom na vznik tak nepriaznivej ekonomickej situácie, že dlžník nebude schopný odvrátiť svoj úpadok. V takomto prípade môže dlžník svoju situáciu riešiť prostredníctvom reštrukturalizácie.

Reštrukturalizácia je osobitný druh civilného konania upravený ZKR, účelom ktorého je ekonomické ozdravenie dlžníka, ktorému sa počas reštrukturalizačného konania umožňuje pokračovať v podnikateľskej činnosti pod dozorom jeho veriteľov, súdu a správcu konkurznej podstaty.

V tejto súvislosti uvádzame, že ZKR rozlišuje nasledovné dve formy úpadku:

  • platobnú neschopnosť - dlžník nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi,
  • predlženie - dlžník má povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve v znení neskorších predpisov, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Upozorňujeme, že vyššie uvedená možnosť dlžníka riešiť svoju ekonomickú situáciu reštrukturalizáciou ho nezbavuje jeho zákonnej povinnosti podať na seba návrh na vyhlásenie konkurzu za predpokladu, že je predlžený (pre viac informácii v tejto súvislosti odkazujeme na časť, ktorá sa venuje problematike konkurzu).

Ak dlžníkovi hrozí úpadok alebo je v úpadku, môže poveriť oprávneného správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku.

Správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak:

  • dlžník je právnickou osobou, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť,
  • dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku,
  • účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka,
  • od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu uplynuli aspoň 2 roky,
  • možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a
  • v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

Ak správca reštrukturalizáciu odporučil v posudku nie staršom aj 30 dní, dlžník, ako aj veriteľ (so súhlasom dlžníka) je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie. Pre viac informácii k náležitostiam návrhu na povolenie reštrukturalizácie odkazujeme na § 112 ZKR.

Ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania, ktoré má najmä nasledovné účinky:

  • dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony,
  • pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi,
  • pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,
  • pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.

Ak sú splnené nasledovné predpoklady, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie:

  • posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti a jeho obsah je jasný a zrozumiteľný,
  • posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd,
  • posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania,
  • správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil.

Povolenie reštrukturalizácie má najmä nasledovné účinky:

  • reštrukturalizácia bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo alebo prebiehalo konkurzné konanie,
  • konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania na majetok patriaci dlžníkovi sa zastavajú,
  • súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú.

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu (na základe náhodného výberu zo správcov, ktorý majú kanceláriu zriadenú v obvode príslušného konkurzného súdu), vyzve veriteľov, aby si v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky prostredníctvom vzorov uvedených vo Vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 Z. z., a to doručením v jednom rovnopise správcovi. Na prihlášku doručenú po vyššie uvedenej lehote sa neprihliada. Súd zároveň v uvedenom uznesení určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu. Súd toto uznesenie zverejňuje v Obchodnom vestníku, pričom reštrukturalizácia sa považuje za povolenú dňom nasledujúcim po reálnom zverejnení tohto uznesenia v Obchodnom vestníku.

Následne má správca povinnosť v lehote 30 dní nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásených pohľadávok. Za predpokladu, že takúto spornosť zistí, predmetnú pohľadávku, resp. jej časť poprie. V opačnom prípade sa bude takáto pohľadávka, resp. jej časť považovať za zistenú.

Veritelia majú počas reštrukturalizácie možnosť vykonávať svoje práva prostredníctvom veriteľských orgánov (v rozsahu v akom boli ich prihlásené pohľadávky zistené), a to schôdze veriteľov (pozostávajúcej zo všetkých veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky) a veriteľského výboru (pozostávajúceho z veriteľov, ktorí boli zvolení schôdzou veriteľov).

Správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad, pričom tento dohľad musí správca vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné skončenie reštrukturalizácie. Zároveň vykonáva počas reštrukturalizácie dohľad nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov aj súd.

Samotné ozdravenie dlžníka sa vykonáva na podklade reštrukturalizačného plánu - listiny upravujúcej vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia týchto osôb, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka.

Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu a súdu dlžník. Ak návrh podával veriteľ, plán vypracuje a predkladá správca.

Plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti. Plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.

Plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu a toto uznesenie súd zverejňuje v Obchodnom vestníku.

V tejto súvislosti uvádzame, že zákonnými dôvodmi na zamietnutie plánu súdom sú najmä nasledovné skutočnosti:

  • miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok (s výnimkou podriadených pohľadávok alebo pohľadávok, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky), je nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky; to však neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s nižšou mierou uspokojenia;
  • plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok(s výnimkou podriadených pohľadávok alebo pohľadávok, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky) majú byť podľa plánu poskytované počas obdobia dlhšieho ako 5 rokov; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s dlhšou lehotou splatnosti plnení určených na uspokojenie jeho pohľadávky.

Reštrukturalizačný plán potvrdený súdom má tieto účinky:

  • ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu;
  • zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka;
  • dlžník alebo jeho preberajúca osoba nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov nezabezpečených pohľadávok do výšky ich zistených pohľadávok podľa plánu.

Následne súd zverejnení v Obchodnom vestníku uznesenie o skončení reštrukturalizácie, čím zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa prerušené súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou.

Ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči osobe uvedenej v pláne pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným. V prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi je dlžník povinný splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená.

Na záver uvádzame, že tento stav platí ku dňu jeho zverejnenia, pričom od odbornej verejnosti máme informácie o plánovaných zmenách legislatívy upravujúcej vyššie uvedenú problematiku.

Konkurz

Jedným (častokrát jediným) zo spôsobov riešenia nepriaznivej ekonomickej situácie právnickej osoby - dlžníka, ktorý vyústil až do stavu úpadku, je konkurzné konanie upravené zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („ZKR“). Práve takúto situáciu môžu v súčasnej dobe zapríčiniť negatívne dopady šírenia ochorenia Covid-19, ako napríklad narušenie vzťahov dlžníka s jeho obchodnými partnermi, či pokles dopytu po tovare/službách dlžníka a s tým súvisiace zníženie jeho príjmov.

Konkurzné konanie je osobitným druhom civilného konania, ktorého účelom je najmä identifikácia majetku úpadcu (dlžníka), jeho speňaženie a následné uspokojenie veriteľov úpadcu rozvrhnutím výťažku z tohto speňaženia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prevažná väčšina konkurzných konaní končí zánikom úpadcu

Dlžník je v úpadku, ak je: 

  • platobne neschopný - nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi alebo
  • predlžený - má povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve v znení neskorších predpisov, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Konkurzné konanie sa iniciuje návrhom na vyhlásenie konkurzu. ZKR pozná tzv. dlžnícky návrh a veriteľský návrh, a to v závislosti od toho kto tento návrh podáva na okresný súd v sídle príslušného krajského súdu.

Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu štandardne do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlženíV tejto súvislosti však upozorňujeme, že podľa aktuálnej legislatívy prijatej v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 sa lehota, v ktorej je dlžník povinný podať na svoj majetok návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade predĺženia, ktoré nastalo v čase od 12.03.2020 do 30.04.2020, predĺžila na 60 dní.Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. V prípade porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas ZKR ukladá povinnej osobe sankciu (vo forme zmluvnej pokuty) vo výške rovnakej ako je polovica zákonom stanovenej najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť (t.j. 12.500,- eur), ktorá sa uhrádza do podstaty dlžníka.

Naopak, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka.

Navrhovateľ, či už ide o dlžníka alebo veriteľa, je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, ktorý predstavuje sumu vo výške 1.500,- eur

Vzhľadom na skutočnosť, že tento článok sa primárne nevenuje špecifikám iniciovania konkurzného konania, pre viac informácii k náležitostiam návrhu na vyhlásenie konkurzuodkazujeme na § 12 ZKR. Vzhľadom na pomerne komplikovanú právnu úpravu odporúčame konzultovať túto problematiku s advokátom. 

Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania, čo má za následok najmä nasledovné účinky:

  • dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony,
  • na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie,
  • na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva.

Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd najneskôr do 5 dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prípadne dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu (ak má pochybnosti o jeho majetnosti).

Za predpokladu, že sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu veriteľa proces vyhlásenia konkurzu je o niečo zložitejší. Súd v tejto súvislosti vyzve dlžníka najmä na vyjadrenie sa k návrhu, osvedčenie jeho platobnej schopnosti a predloženie podkladov a poskytnutie informácii, ktoré majú preukázať jeho platobnú schopnosť. Až keď dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť súd rozhodne o vyhlásení konkurzu na jeho majetok.

Vyhlásenie konkurzu má najmä nasledovné účinky:

  • oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu prechádza na správcu, 
  • nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzua ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné,
  • prerušujú sa všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi,
  • ma majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú,
  • na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť zabezpečovacie právo, s výnimkou prípadov stanovených v ZKR,
  • zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry,
  • proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu,
  • vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu.

Súd uznesenie o vyhlásení konkurzu zverejňuje v Obchodnom vestníku, pričom konkurz sa považuje za vyhlásený dňom nasledujúcim po reálnom zverejnení tohto uznesenia v Obchodnom vestníku. Dlžník sa po vyhlásení konkurzu nazýva úpadcom. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu konkurznej podstaty, ktorý bude konkurz ďalej viesť a vyzve veriteľov dlžníka, aby si v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky prostredníctvom vzorov uvedených vo Vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 Z. z., a to doručením v jednom rovnopise správcovi a v jednom rovnopise na súd. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku po uplynutí vyššie uvedenej lehoty, na prihlášku sa síce prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou a zároveň sa neprihliada ani na prípadné zabezpečovacie právo veriteľa.

Následne má správca povinnosť v lehote 30 dní nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásených pohľadávok. Za predpokladu, že takúto spornosť zistí, predmetnú pohľadávku, resp. jej časť poprie. V opačnom prípade sa bude takáto pohľadávka, resp. jej časť považovať za zistenú.

Veritelia majú počas konkurzu možnosť vykonávať svoje práva prostredníctvom veriteľských orgánov (v rozsahu v akom boli ich prihlásené pohľadávky zistené), a to schôdze veriteľov(pozostávajúcej zo všetkých veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky) a veriteľského výboru (pozostávajúceho z nezabezpečených veriteľov, ktorí boli zvolení schôdzou veriteľov).

Ako už naznačujeme vyššie, správca počas konkurzu najmä identifikuje majetok úpadcu, ktorý následne speňažuje podľa pravidiel stanovených v ZKR. V tejto súvislosti však uvádzame, že podľa legislatívy prijatej v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 je správca povinný v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 (resp. podľa novely tejto legislatívy účinnej od 12.05.2020 - v čase od 27.03.2020 do 31.05.2020) upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. V opačnom prípade bude takéto speňažovanie neplatné. 

V závere konkurzu (prípadne už aj skôr) správca rozvrhne výťažok z tohto speňaženia medzi jednotlivých veriteľov, ktorých prihlásené pohľadávky boli zistené, čím splní jeden zo základných cieľov konkurzu – uspokojiť, resp. aspoň čiastočne uspokojiť pohľadávky veriteľov úpadcu. 

Za predpokladu, že došlo k speňaženiu všetkého majetku úpadcu a rozvrhnutiu výťažku z tohto speňaženia, správca má povinnosť vykonať kroky smerujúce k zrušeniu konkurzu, vrátane podania návrhu na zrušenia konkurzu na súd, na podklade ktorého súd rozhodne o zrušení konkurzu

Na záver uvádzame, že tento stav platí ku dňu jeho zverejnenia, pričom od odbornej verejnosti máme informácie o plánovaných zmenách legislatívy upravujúcej vyššie uvedenú problematiku.

Oddlženie (osobný bankrot)

Aktuálna situácia súvisiaca so šírením ochorenia Covid-19 prináša so sebou negatívne dopady, akými sú u fyzických osôb nepodnikateľov zníženie mzdy, prípadne až strata zamestnania, resp. u fyzických osôb podnikateľov pokles dopytu po ich tovare/službách a s tým súvisiace zníženie príjmu, pričom uvedené dopady majú za následok, že takéto osoby nie sú schopné uhrádzať svoje dlhy.

Práve fyzické osoby nepodnikatelia, ako aj fyzické osoby podnikatelia sa môžu zbaviť svojich dlhov, ktoré nie sú schopní uhrádzať, a to prostredníctvom inštitútu oddlženia (hovorovo aj osobného bankrotu), ako formálneho procesu upraveného v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („ZKR“).

V tejto súvislosti však upozorňujeme, že existuje skupina pohľadávok voči dlžníkovi, ktorých sa dlžník oddlžením nezbaví. Ide o tzv. nedotknuté pohľadávky a sú nimi najmä:

  • výživné na dieťa,
  • zabezpečená pohľadávka,
  • pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním,
  • pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi,
  • peňažný trest, ktorý bol dlžníkovi uložený súdom v rámci trestného konania,
  • nepeňažné pohľadávky.

Dlžník je oprávnený sa domáhať oddlženia, za predpokladu, že splní nasledovné podmienky:

  • musí byť platobne neschopný, t.j. nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok,
  • musí byť voči nemu vedené exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie(ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň 1 rok),
  • musí mať poctivý zámer,
  • musí mať centrum hlavných záujmov v Slovenskej republike.

Osoba, ktorá má záujem o oddlženie musí ako prvé vypísať a podať Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení spolu s prílohami v Centre právnej pomoci, pričom Centrum právnej pomoci poskytne takejto osobe konzultáciu a skontroluje vyplnenú žiadosť. Celý tento proces je bezplatný. Viac informácii v tejto súvislosti nájdete na https://www.centrumpravnejpomoci.sk/sekcia/7-osobny-bankrot

Následne Centrum právnej pomoci rozhodne, či priznáva takejto osobe nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení. Ak áno, Centrum právnej pomoci bude túto osobu - dlžníka - zastupovať pred súdom pri rozhodovaní, či dlžník bude oddlženým, vrátane podania návrhu na oddlženie (v zmysle ZKR možno takýto návrh podať len prostredníctvom Centra právnej pomoci, resp. ním určeného advokáta).

Za predpokladu, že súd rozhodne o oddlžení dlžníka zároveň ustanoví tomuto dlžníkovi správcu konkurznej podstaty, ktorý bude ďalej viesť proces oddlženia až do jeho ukončenia (najmä bude identifikovať majetok a tento následne speňažovať a uspokojovať veriteľov dlžníka).

ZKR pozná oddlženie formou konkurzu alebo splátkového kalendára.

 

Oddlženie formou konkurzu

Pri tejto forme oddlženia nie je nutné mať majetok ani príjem. Na prípadný príjem dlžníka sa pri oddlžení konkurzom nesiaha. Pokiaľ však má dlžník nejaký majetok, musí brať na vedomie skutočnosť, že tento majetok, resp. jeho časť sa mu speňaží a dlžník oň príde. Z výťažku z takéhoto speňaženia budú následne čiastočne uhradené jeho dlhy.

Oddlženie formou konkurzu je vhodné pre dlžníkov, ktorí majú väčšie dlhy ako je ich majetok, prípadne ak nemajú žiaden majetok a majú nízky alebo žiaden príjem.

Po oddlžení touto formou sa zastavujú všetky exekučné konania, okrem výnimiek uvedených v úvode a dlžníkovi už nie je možné zrážať z príjmu žiadne peniaze. Zároveň vyhlásením takéhoto oddlženia zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Dlžník si musí byť pri tejto forme oddlženia vedomý, že Centrum právnej pomoci mu poskytne pôžičku vo výške 500,- eur na preddavok na odmenu správcu, ktorú bude dlžník povinný splácať.

 

Oddlženie formou splátkového kalendára

Táto forma oddlženia je vhodná pre dlžníkov, ktorí majú pravidelný príjem. Pri splátkovom kalendári zostáva dlžníkovi celý jeho majetok.

Podmienkou (okrem iných vyššie uvedených podmienok) je zaplatenie sumy cca 700,- eur, ktorá pozostáva z 500,- eur na preddavok na odmenu správcu a cca 200,- eur advokátovi, ktorého si môže dlžník vybrať sám alebo mu ho vyberie Centrum právnej pomoci. Dlžník pri oddlžení splátkovým kalendárom totiž musí byť zastúpený advokátom.

Ak dlžník spĺňa všetky podmienky, súd po doručení návrhu do 15 dní poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi (najdlhšie na 3 roky)

Ustanovený správca má 45 dní odo dňa zloženia vyššie uvedeného preddavku, aby preskúmal pomery dlžníka a zostavil návrh splátkového kalendára. Splátkový kalendár sa určuje tak, aby dlžník splatil minimálne 30 % všetkých svojich dlhov do 5 rokov. Súd primerane určí koľko percent v rozpätí od 30 % do 100 % svojich nezabezpečených dlhov bude musieť dlžník uhradiť.

Rovnako, ako pri konkurze, aj pri splátkovom kalendári sa zastavujú všetky exekučné konania vedené voči dlžníkovi. Ak súd určí splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekúcií.

Na záver uvádzame, že dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr po uplynutí 10 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára.

Na záver uvádzame, že tento stav platí ku dňu jeho zverejnenia, pričom od odbornej verejnosti máme informácie o plánovaných zmenách legislatívy upravujúcej vyššie uvedenú problematiku.

Autori:

JUDr. Martin Jacko, Riadiaci partner a advokát
Mgr. Martin Holý, Advokátsky koncipient